Slovenské domácnosti čaká v budúcom roku výrazná zmena v podpore energií. Vláda totiž plánuje ukončiť doterajšie plošné dotácie cien energií, ktoré pomáhali udržať ceny plynu či elektriny na prijateľnej úrovni pre všetkých občanov. Od roku 2025 by sa namiesto tohto modelu mala zaviesť cielená podpora určená výlučne pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou.
Adresná podpora má ročne ušetriť až 300 miliónov eur
Zmena na adresný model dotácií vychádza zo snahy štátu ušetriť rozsiahle finančné prostriedky. V predchádzajúcich troch rokoch totiž plošná energetická pomoc stála verejné financie viac ako 4 miliardy eur. Len za rok 2024 si energetická pomoc vyžiadala z rozpočtu ďalších 370 miliónov eur. Prechod na novú formu podpory, ktorá by smerovala len k približne 200-tisíc domácnostiam v energeticky kritickej situácii, by mohol priniesť ročné úspory vo výške okolo 300 miliónov eur.
Podľa návrhov má štát domácnostiam ohrozeným energetickou chudobou prispievať sumou približne 30 eur mesačne. Ročne by adresná podpora vyšla štátny rozpočet len na približne 72 miliónov eur, čo je neporovnateľne menej ako súčasné plošné výdavky.
Neprehliadnite
Na základe v júli plánovaného zvýšenia životného minima na 284,13 eura mesačne bude hranica energetickej chudoby stanovená na úrovni 426 eur. Do tejto skupiny by podľa súčasných odhadov mohlo patriť približne 150-tisíc slovenských domácností, teda zhruba 8 percent z celkového počtu asi dvoch miliónov domácností v krajine.
Inšpirácia českým modelom a ústavné ošetrenie energetickej chudoby
Zamestnávateľské organizácie navrhujú, aby sa Slovensko inšpirovalo systémom, ktorý funguje u našich západných susedov. Český model príspevku na bývanie je určený domácnostiam, ktorých celkové výdavky na bývanie presahujú 30 percent ich príjmu. Výška tejto pomoci pritom dosahuje v prepočte od 40 do 280 eur mesačne, pričom do nákladov sa zarátavajú okrem nájmov aj účty za plyn, teplo či vodu.
Energetický ombudsman upozorňuje na chýbajúcu legislatívnu definíciu energetickej chudoby v slovenskom zákone. Navrhuje preto zakotviť do Ústavy Slovenskej republiky právo občanov na prístup k energii za primerané ceny a definovať podmienky konkrétnej pomoci prostredníctvom osobitného zákona. Pritom podotýka, že jednotná európska definícia energetickej chudoby neexistuje a každý členský štát EÚ musí svoje pravidlá stanoviť samostatne.
Neprehliadnite
Občania aj štát musia urobiť viac pre zníženie energetickej spotreby
Analytici a odborníci poukazujú tiež na dôležitosť osobnej zodpovednosti občanov za efektívnejšie využívanie energií. Navrhujú zvážiť napríklad presťahovanie sa do menších bytov či investície do zateplenia rodinných domov, výmeny okien a dverí, prípadne zaobstaranie energeticky úspornejších technológií.
V týchto iniciatívach pomáha aj štátny dotačný projekt Zelená domácnostiam, ktorý podporuje finančné úľavy na obnoviteľné zdroje energie, ako sú napríklad fotovoltické panely alebo ekologické vykurovacie kotly na biomasu.
Súčasne ministerstvo hospodárstva pripravuje databázu obsahujúcu informácie z ôsmich rozličných úradov. Tá má zabezpečiť lepšie vyhodnotenie miery ohrozenia domácností energetickou chudobou a efektívnejšie smerovanie štátnej pomoci. Analytici však zároveň upozorňujú na dlhodobé problémy Slovenska v oblasti spracovania a koordinácie dát.
Zhruba dve percentá slovenských domácností, približne 40-tisíc, odmietli účasť v zmienenom zbere dát. Tieto domácnosti však môžu byť v budúcnosti znevýhodnené, pokiaľ ide o prístup k plánovanej cielených dotáciám.
Finálne rozhodnutie vlády o definitívnom ukončení plošného dotovania cien energií a prechode k adresnému modelu pomoci však zatiaľ nie je jasné. Definitívny verdikt je očakávaný najskôr v septembri.
