Samotné dosiahnutie dôchodkového veku na Slovensku automaticky nezaručuje starobnú penziu. Rozhodujúcim kritériom je splnenie poistných podmienok, najmä získanie aspoň pätnástich rokov dôchodkového poistenia. Kto túto hranicu nesplní, nárok na dôchodok mu nevznikne, aj keby mal vek dávno naplnený. Ide o zásadné pravidlo, ktoré si veľká časť verejnosti neuvedomuje.
Starobný dôchodok nepredstavuje sociálnu dávku, ale výsledok dlhodobého zapojenia sa do systému poistenia. Vypláca ho Sociálna poisťovňa iba tým, ktorí si počas aktívneho života vytvorili odvodovú históriu prostredníctvom zamestnania alebo dobrovoľného dôchodkového poistenia. Ak chýbajú potrebné roky, poisťovňa dôchodok neprizná, pričom samotný vek na tom nič nemení. Tento princíp odlišuje penziu od sociálnej pomoci, ktorá sa viaže na aktuálnu životnú situáciu.
Odvody rozhodujú, nie vek
Systém pritom nebol vždy nastavený rovnako. Do konca roka 2000 štát platil dôchodkové poistenie aj za ľudí evidovaných na úrade práce, študentov a brancov na povinnej vojenskej službe. Zmena prišla od roku 2001, keď prestal hradiť odvody za nezamestnaných iba vedených v evidencii, a po roku 2003 aj za poberateľov dávky v nezamestnanosti. Od tohto momentu si nárok budujú len tí, ktorí poistné skutočne platia alebo patria medzi zákonné výnimky.
Kto má odvody zaplatené štátom
Aj dnes však existujú situácie, keď poistné za poistenca uhrádza štát. Ide napríklad o rodičov starajúcich sa o dieťa do šiestich rokov, poberateľov príspevku na opatrovanie, osobných asistentov či účastníkov dobrovoľnej vojenskej prípravy. Tieto obdobia sa započítavajú do potrebných pätnástich rokov poistenia. V praxi to znamená, že čas strávený mimo trhu práce môže viesť k vzniku nároku na penziu, pokiaľ ide o zákonom presne určené prípady.
Naopak, ľudia, ktorí nepracujú, nepatria do uvedených skupín a ani si neplatia dobrovoľné dôchodkové poistenie, si dôchodkový nárok nevytvárajú. Po rokoch tak môžu zistiť, že im starobný dôchodok nevznikne. Zákon pozná len jednu osobitnú výnimku, ktorá nesúvisí s pracovnou minulosťou ani platením odvodov.
Výnimka pre invaliditu z mladosti
Touto výnimkou je invalidný dôchodok z mladosti. Štát ho prizná osobe, ktorá sa stala invalidnou ešte pred dovŕšením dvadsiateho roku života a nemala možnosť vstúpiť na trh práce. Sociálna poisťovňa v takom prípade dopočíta chýbajúce obdobie poistenia až do dôchodkového veku a na tomto základe určí sumu dávky. Výsledná penzia tak môže byť porovnateľná s dôchodkami ľudí, ktorí počas života pracovali.
Ak však človek nespĺňa ani túto podmienku, štandardný dôchodok nedostane. V takom prípade systém ponúka už len pomoc v hmotnej núdzi, ktorú riešia úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Osamelý 65-ročný muž bez príjmu môže mesačne získať približne 270 eur. Túto sumu tvorí základná dávka 86,50 eura, ochranný príspevok 88,40 eura a príspevok na bývanie okolo 97 eur. Ide o podporu na pokrytie základných potrieb, nie o plnohodnotnú náhradu penzie.
