Premiér Slovenskej republiky Robert Fico označil plánovaný zákaz predaja áut so spaľovacími motormi od roku 2035, ktorý plánuje zaviesť Európska únia, za nereálny. Toto stanovisko prezentoval po stretnutí so zástupcami automobilového priemyslu, pričom avizoval zámer otvoriť na európskej úrovni diskusiu o zmene tohto plánu. Pre Slovensko, kde automobilový priemysel tvorí kľúčovú časť ekonomiky, ide o zásadnú otázku. Fico preto plánuje iniciatívy v rámci regiónu V4 aj širšej EÚ.
Slovensko chce revíziu plánov EÚ
Slovenský premiér a ministerka hospodárstva Denisa Saková zdôraznili, že zákaz predaja áut so spaľovacími motormi, tak ako ho EÚ plánuje, aktuálne nepovažujú za realizovateľný. Fico uviedol, že Slovensko navrhne prehodnotenie tohto plánu, pričom spomínal dva možné prístupy – predĺženie termínu po roku 2035 alebo zachovanie dátumu s úpravami, ktoré by umožnili napríklad výrobu plug-in hybridných vozidiel. Väčšina automobiliek podľa premiéra súhlasí s druhou možnosťou, výnimkou je iba jedna spoločnosť.
Slovensko plánuje preskúmanie tejto témy nielen na európskej úrovni, ale aj cez spoluprácu v rámci V4. Fico osloví maďarského premiéra Viktora Orbána so žiadosťou o zvolanie stretnutia štátov Vyšehradskej skupiny, aby spoločnými silami riešili výzvy pre automobilový priemysel. Diskusiu na túto tému chce premiér otvoriť aj so šéfom Európskej rady Antóniom Costom.

Kritické dopady a výzvy pre Slovenskú ekonomiku
Automobilový priemysel predstavuje mimoriadne významný pilier slovenskej ekonomiky, keďže zodpovedá za 10 % HDP krajiny, 44 % celkového exportu a priamo zamestnáva 125-tisíc ľudí. Akékoľvek rozhodnutia, ktoré výrazne ovplyvnia tento priemysel, by mohli spôsobiť ekonomické šoky. Prechod na elektromobilitu si vyžaduje masívne investície do nových technológií a infraštruktúry, pričom výrobné procesy elektromobilov sú menej náročné na pracovnú silu, čo ohrozuje tisíce pracovných miest.
Ďalším problémom je technologická a infraštruktúrna pripravenosť. Ani existujúca sieť nabíjacích staníc, ani kapacita elektrických rozvodov aktuálne nestačia na pokrytie očakávaného náporu elektromobilov. Investície potrebné na modernizáciu by boli obrovské, pričom časový horizont do roku 2035 je podľa niektorých expertov nedostatočný na zabezpečenie plynulého prechodu. Navyše, ceny elektromobilov zostávajú pre mnohých Slovákov mimo dosahu, čím hrozí, že nové autá sa stanú luxusom, ktorý si môže dovoliť len úzka časť populácie.
EÚ, environmentálne ciele a geopolitické výzvy
Ambíciou EÚ je cez zákaz predaja spaľovacích motorov prispieť k radikálnemu zníženiu emisí CO2 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Tento plán je však sprevádzaný nielen ekonomickými, ale aj geopolitickými rizikami. Prechod na batériové autá znamená závislosť od surovín ako lítium, kobalt a nikel, ktorých produkcia je do veľkej miery kontrolovaná Čínou. Existuje obava, že uprednostňovanie jedinej technológie – batériovej elektromobility – môže potlačiť alternatívy, ako syntetické palivá, ktoré by mohli byť ekologicky aj ekonomicky konkurencieschopné.
Slovenská vláda chce preto využiť váhu automobilového priemyslu v krajine na presadenie zmien v európskej legislatíve. Podľa premiéra Fica by akýkoľvek zásadný zásah do tohto segmentu nemal byť prijímaný bez ohľadu na ekonomické dôsledky pre priemyselne orientované krajiny, akou je Slovensko.