Mnohí živnostníci automaticky rátajú s tým, že sociálne odvody sú neomylne nastavené a preplatok na nich jednoducho vzniknúť nemôže. Prax Sociálnej poisťovne však ukazuje opak. Peniaze zaplatené navyše sa objavujú najmä pri práceneschopnosti alebo pri nesprávne vypočítanej povinnosti platiť poistné. Hoci ide o sumy bez právneho dôvodu, ich návrat na účet nie je vždy automatický.
Najčastejším zdrojom preplatkov je situácia, keď podnikateľ uhradí vyššie mesačné poistné, než mu prikazuje zákon. Typickým príkladom je práceneschopnosť. Počas PN sa totiž sociálne odvody buď neplatia vôbec, alebo sa platia len za časť mesiaca. Mnohí živnostníci však na túto zmenu nereagujú a platbu odošlú v plnej výške, často kvôli trvalému príkazu.
Preplatok pri práceneschopnosti
Ak je živnostník práceneschopný celý kalendárny mesiac, povinnosť platiť sociálne odvody mu za toto obdobie zaniká. V prípade, že PN trvá len časť mesiaca, poistné sa počíta pomerne podľa počtu dní, počas ktorých povinnosť ešte trvá. Práve tu vzniká priestor na chyby, keďže podnikatelia si odvody často neprepočítajú a zaplatia viac, než mali.
Pri výpočte poistného počas čiastočnej PN sa vychádza zo štandardného vymeriavacieho základu. Ten sa rozdelí na jednotlivé dni v mesiaci a následne sa započíta len obdobie, za ktoré má živnostník povinnosť odvody uhradiť. Zo zníženého základu sa potom vypočíta poistné sadzbou 33,15 percenta. Ak PN trvá celý mesiac, výsledná suma je nulová.
Pomoc priamo z poisťovne
Živnostníci, ktorí si nie sú istí správnym výpočtom, nemusia spoliehať len na vlastné odhady. Riešením je obrátiť sa priamo na Sociálnu poisťovňu, telefonicky alebo e-mailom, a požiadať o prepočet poistného. Stačí uviesť obdobie práceneschopnosti a príslušná pobočka podľa miesta podnikania oznámi presnú sumu aj dátum splatnosti.
Vrátenie peňazí a lehoty
Preplatok môže Sociálna poisťovňa vrátiť dvoma spôsobmi. Buď ho zistí sama pri kontrole platieb, alebo o jeho vrátenie požiada poistenec písomne. Peniaze sa však vracajú len vtedy, ak suma presiahne päť eur. Žiadosť musí obsahovať identifikačné údaje a informáciu o tom, či chce živnostník peniaze zaslať na účet alebo poštovým poukazom.
Ak poisťovňa koná z vlastnej iniciatívy, má na vrátenie preplatku lehotu dva mesiace. Pri žiadosti zo strany živnostníka musí sumu vyplatiť do 30 dní. Okrem toho platí, že nárok na vrátenie peňazí sa môže premlčať po desiatich rokoch, preto sa neoplatí riešenie odkladať.
Treba zároveň rátať s tým, že systém Sociálnej poisťovne nepracuje s pojmami preplatok a nedoplatok rovnako ako pri daniach. Ak poistné nepríde načas alebo v správnej výške, systém eviduje poistenca ako dlžníka. Odvody sa platia spätne do 8. dňa v mesiaci a oneskorená platba sa môže priradiť k inému obdobiu, čím vznikne dlh s penále.
Neprehliadnite
Nie je výnimkou ani situácia, keď má živnostník súčasne evidovaný preplatok aj nedoplatok. V takom prípade poisťovňa preplatok automaticky započíta na úhradu dlhu a žiadne peniaze na účet neodošle. Aj preto sa oplatí pravidelne kontrolovať platby prostredníctvom Elektronického účtu poistenca alebo mobilnej aplikácie, aby mal podnikateľ v odvodoch jasno.
