Štát síce vypláca penziu automaticky, no ak dôchodca zanedbá svoje oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni, môže prísť k pozastaveniu výplaty alebo až k vymáhaniu neprávom vyplatených peňazí. Mnohým seniorom pritom stačí sledovať niekoľko základných zmien v živote a včas ich nahlásiť, aby mali príjem v starobe istý a bez dodatočných komplikácií.
Zákon o sociálnom poistení hovorí, že poberateľ dôchodkovej dávky musí vedieť preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, prerušenie, zánik aj výšku dôchodku. V praxi to znamená najmä rýchle nahlasovanie zmien adresy, rodinného stavu či zdravotného stavu, a to vždy, keď by takáto zmena mohla ovplyvniť nárok na penziu.
Adresa doma aj v zahraničí
Sociálna poisťovňa si zmeny trvalého alebo prechodného pobytu na území Slovenska zvyčajne overuje priamo z registra fyzických osôb. Ak senior iba zmení oficiálnu adresu, vo väčšine prípadov nič nevybavuje, systém sa aktualizuje automaticky. Problém však môže vzniknúť vtedy, ak sa dôchodca zdržiava dlhodobo inde, než má evidované ako trvalý alebo prechodný pobyt.
Ak senior býva napríklad u detí alebo v zariadení sociálnych služieb, kde je len „na dlhšie“, a nejde o jeho úradnú adresu, mal by Sociálnej poisťovni nahlásiť kontaktnú adresu. Ide najmä o doručovanie rozhodnutí a inej dôležitej pošty, ktorá môže ovplyvniť výplatu penzie. Bez aktuálnej kontaktnej adresy hrozí, že sa dôchodca o podstatných listinách vôbec nedozvie.
Špecifická situácia nastáva pri výplate dôchodku do zahraničia. Poberatelia žijúci mimo Slovenska musia v pravidelných intervaloch, obvykle raz za rok, predložiť tzv. Potvrdenie o žití. Ide o jediný oficiálny podklad, ktorým senior preukazuje, že je nažive a jeho nárok na dôchodok trvá. Pri poberateľoch mimo EÚ, EHP a Švajčiarska býva často určený presný termín doručenia, napríklad do 15. júla. Ak dokument včas nepošlú, poisťovňa môže výplatu dôchodku dočasne zastaviť.
Rodinný stav a sirotské penzie
Nielen adresa, ale aj rodinný stav má pri niektorých dávkach zásadný význam. Typickým príkladom je vdovský a vdovecký dôchodok. Ten patrí osobe po úmrtí manžela či manželky, no pri uzavretí nového manželstva nárok na túto dávku zaniká. Ak vdova alebo vdovec opäť vstúpi do manželstva, musí túto zmenu bezodkladne oznámiť a priložiť úradne overenú kópiu sobášneho listu.
Ak by poberateľ vdovského alebo vdoveckého dôchodku sobášne rozhodnutie zamlčal a penziu by ďalej dostával, išlo by o neoprávnene vyplatené prostriedky. V takom prípade Sociálna poisťovňa vzniknutý preplatok žiada späť, čo môže pre seniora znamenať výraznú finančnú záťaž. Oplatí sa preto reagovať rýchlo a zmenu oznámiť čo najskôr.
Podobné pravidlá platia aj pri sirotskom dôchodku. Ak poberateľ tejto dávky uzavrie manželstvo, jeho nárok zaniká. Rovnako sa sirotský dôchodok končí po ukončení sústavnej prípravy na povolanie, teda typicky po skončení štúdia. Informáciu o ukončení školy si Sociálna poisťovňa obvykle preveruje z úradných zdrojov, preto v takomto prípade poberateľ väčšinou nič nenahlasuje.
Neprehliadnite
Invalidný dôchodok a lekárske kontroly
Pri invalidnom dôchodku je kľúčovým kritériom zdravotný stav poistenca a jeho pracovná schopnosť. Práve preto sa na poberateľov invalidných penzií vzťahujú osobitné povinnosti. Jednou z najdôležitejších je účasť na kontrolnej lekárskej prehliadke ktorú určí Sociálna poisťovňa prostredníctvom posudkového lekára. Termín býva uvedený už v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku.
Ak je poistenec na kontrolu predvolaný, musí sa na ňu dostaviť. V prípade, že na prehliadku bez vážneho dôvodu nepríde, môže poisťovňa výplatu invalidného dôchodku zastaviť. Poberateľ má súčasne povinnosť oznámiť každú podstatnú zmenu zdravotného stavu, či už ide o zhoršenie alebo zlepšenie, ktorá by mohla ovplyvniť mieru poklesu schopnosti pracovať. Na základe toho môže požiadať aj o novú kontrolnú prehliadku mimo riadneho termínu.
Ak inú inštitúciu, napríklad úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, vydá rozhodnutie, ktoré môže mať dopad na invalidný dôchodok, je poberateľ povinný takéto rozhodnutie doručiť Sociálnej poisťovni. Ide napríklad o posudky či rozhodnutia súvisiace s mierou funkčnej poruchy alebo pracovného uplatnenia, ktoré môžu meniť nárok na dávku alebo jej výšku.
Ako predísť preplatkom a problémom
Všeobecné pravidlo je jednoduché. Ak nastane akákoľvek zmena, ktorá by mohla mať dosah na vznik, trvanie alebo výšku dôchodku, poberateľ by ju mal Sociálnej poisťovni nahlásiť čo najskôr, ideálne do ôsmich dní. Môže ísť o rozhodnutia úradov, zmeny rodinného stavu, dlhodobé presťahovanie či výpisy z bankových účtov v zahraničí. Čím skôr SP informácie dostane, tým menšie riziko vzniku preplatku.
Seniori by mali mať na pamäti, že štát síce zabezpečuje pravidelnú výplatu penzií, ale potrebuje mať k dispozícii aktuálne a pravdivé údaje. Aktívna a včasná komunikácia so Sociálnou poisťovňou je preto najjednoduchším spôsobom, ako si udržať dôchodok bez prerušenia a vyhnúť sa zdĺhavému vracaniu peňazí či ďalšej administratíve.
