Slovenskí pekári a mlynári upozorňujú na hrozbu potravinovej krízy, ktorej krajina môže čeliť v prípade živelnej pohromy či ozbrojeného konfliktu. Zástupcovia odvetvia tvrdia, že bez adekvátnej podpory od štátu by mohlo dôjsť k destabilizácii domáceho trhu so základnými potravinami, čo by negatívne ovplyvnilo aj cenovú dostupnosť pre obyvateľstvo. Podotýkajú, že situácia by mohla byť podobná krízam v energetickom sektore z uplynulých rokov.
Výzva na ochranu strategickej výroby
Predstavitelia slovenského pekárskeho a mlýnskeho priemyslu upozorňujú, že národné výdavky na obranu sa majú zvýšiť až o 150 miliónov eur. Časť týchto prostriedkov by však podľa nich mala smerovať do ochrany kritickej potravinárskej infraštruktúry. Základné potraviny, ako chlieb a múka, sú podľa ich názoru nevyhnutným pilierom spoločnosti, podobne ako armádne vybavenie.
Podpredseda Slovenského zväzu pekárov Milan Lapšanský označuje aktuálnu situáciu za príležitosť, pri ktorej vláda môže preukázať, či uprednostňuje sebestačnosť a bezpečnosť domácich výrobcov. Kým domácnosti pravidelne čerpajú nemalé kompenzácie na energie, potravinársky sektor podľa neho nedostáva porovnateľnú podporu. Bez štátnych zásahov budú podniky zvyšovať ceny a strácať konkurencieschopnosť, čo bude mať priamy dopad na spotrebiteľov.
Tlak zahraničnej konkurencie
Problém eskaluje aj nápor lacných pekárskych produktov zo zahraničia, hlavne zo západnej Európy. Slovenské pekárne so slabšou systémovou podporou čelia výraznej nerovnováhe na trhu. Zatiaľ čo okolité krajiny investujú miliardy eur na posilnenie svojich domácich kapacít, Slovensko sa snaží pokryť základné výdavky na udržanie chodu potravinárstva. Takéto podmienky významne oslabujú domácu produkciu a zvyšujú závislosť na dovoze.
Medzinárodné inšpirácie
Zahraničné príklady poukazujú na možné riešenia. Poľsko plánuje v priebehu najbližších dvoch rokov rozšíriť investície do ochrany strategickej infraštruktúry o viac ako 2,3 miliardy eur. Rovnako Fínsko počas pandémie demonštrovalo efektívnu prípravu na krízové situácie vďaka vytvoreným rezervám, čím sa vyhlo predraženým nákupom na poslednú chvíľu. Slovensko by podľa názoru odborníkov mohlo z týchto príkladov čerpať inšpiráciu a implementovať podobný proaktívny prístup pre posilnenie vlastnej sebestačnosti.
Kritickú pozíciu Slovenska v regióne umocňuje jeho geografická blízkosť k vojnovým zónam a členstvo v NATO. Riziká však nesúvisia len s potenciálnymi konfliktnými situáciami, ale aj s možnými klimatickými výkyvmi a narušeniami dodávateľských reťazcov. Bez jasných pravidiel a finančných stimulov zodpovedajúcich súčasným výzvam by sa krajina mohla ocitnúť v situácii, kedy schopnosť zásobovania obyvateľov základnými potravinami nebude zaručená.
