Slovensko sa aktuálne nachádza v alarmujúcej ekonomickej situácii spôsobenej vysokým počtom poberateľov dôchodkových dávok. Podľa čerstvých údajov Eurostatu z roku 2023 čerpá dôchodok každý tretí obyvateľ krajiny, čo predstavuje najhorší výsledok v rámci celej Európskej únie (EÚ). Slovákov žijúcich z dôchodkových dávok je momentálne až 33,2 %, pričom európsky priemer je výrazne nižší, len 27,2 %.
Rekordné čísla a vysoká záťaž pre verejné financie
V absolútnych číslach už počet dôchodcov na Slovensku dosahuje približne 1,82 milióna osôb, čo znamená medziročný nárast o viac než 45-tisíc oproti predchádzajúcemu obdobiu. To sa výrazne prejavuje aj na verejných financiách krajiny: výdavky na dôchodky sa medzi rokmi 2021 a 2023 zvýšili z 6,5 % HDP na 7,6 % HDP. Ide o rastúcu položku štátneho rozpočtu, ktorá ohrozuje finančnú stabilitu republiky v dlhodobom horizonte.
Najproblematickejšou vekovou skupinou sú ľudia vo veku od 50 do 74 rokov. Na Slovensku je až 55 % tejto časti populácie poberateľmi starobných alebo invalidných dôchodkov. Ide o jedno z najvyšších čísel v Európe, pričom európsky priemer v tejto demografickej skupine je 45 %. Na porovnanie, Grécko, ktoré bolo nútené po hlbokej ekonomickej kríze zásadne reformovať svoj dôchodkový systém, má aktuálne len 33 % príjemcov dôchodkových dávok vo vekovej kategórii od 50 do 74 rokov. Ak by Slovensko pokračovalo v súčasnej trajektórii bez nutných opatrení, približne 350-tisíc súčasných dôchodcov by mohlo prísť o dávky.
Neefektívny sociálny systém zvyšuje riziko
Okrem samotného vysokého počtu dôchodcov je veľkým problémom aj spôsob nastavenia slovenského sociálneho systému. Z ročných výdavkov štátu vo výške približne 15 miliárd eur smeruje takmer 25 % na podporu chorých a zdravotne postihnutých. V porovnaní s priemerom členských krajín EÚ je to o 1,5 miliardy eur ročne viac.
Tieto výdavky navyše vláda nedávno dodatočne zaťažila zavedením tzv. 13. dôchodku, ktorý štátny rozpočet ochudobňuje o ďalšiu miliardu eur ročne. Slovensko sa preto ocitá pred naliehavou potrebou reformovať súčasný systém a nastaviť pravidlá tak, aby sa dôchodkové dávky a ďalšie sociálne výdavky stali udržateľnými pre krajinu s postupne starnúcou populáciou.
Odborníci upozorňujú na zreteľnú disproporciu aj v počte takzvaných „papierových invalidov“, teda poberateľov invalidných dôchodkov bez reálneho základu. Slovensko v porovnaní so susednými štátmi EÚ vykazuje výrazne vyšší podiel invalidných dôchodcov či príliš štedro nastavených nemocenských dávok bez dôraznej kontroly. Navyše nízky vek odchodu do dôchodku oproti iným európskym krajinám dramaticky zvyšuje rozpočtové náklady.
Nutnosť reforiem: ak nekonáme teraz, skončíme ako Grécko
Analytici slovenského inštitútu Dáta bez pátosu varujú, že pokračujúce starnutie populácie a rýchly nárast počtu dôchodcov predstavuje matematický problém, ktorý nemožno politickým váhaním vyriešiť či oddialiť. Ich prognóza je jasná: ak Slovensko neurobí razantné kroky smerom k reforme dôchodkového systému, ocitne sa na podobnej ceste, ako kedysi Grécko – teda v hlbokej ekonomickej kríze s výrazným poklesom životnej úrovne obyvateľstva.
Pomer ekonomicky aktívnych obyvateľov ku poberateľom dôchodkových dávok je čoraz nepriaznivejší, čo vyvoláva otázky o budúcej udržateľnosti slovenského sociálneho systému. Situácia je dnes podľa odborníkov kritická a vyžaduje si okamžité diskusie a jasné opatrenia zo strany vlády.
Neprehliadnite
Bez realizovania potrebných reforiem čelí Slovensko hrozbe finančného kolapsu systému sociálneho zabezpečenia, pričom dôsledkom by mohlo byť plošné znižovanie dôchodkových dávok či obmedzenie prístupu k týmto dávkam v budúcnosti. Podľa analytikov je preto najvhodnejší čas na zmenu práve teraz – skôr, ako sa dostaneme do situácie, kedy prípadné opatrenia budú bolestivé a nepopulárne opatrenia budú nevyhnutné.
