Na Slovensku zostáva mzdová medzera medzi ženami a mužmi jednou z najväčších v rámci Európskej únie. Podľa najnovšej analýzy vychádzajúcej z údajov Eurostatu zarábajú ženy na Slovensku v priemere o 19 % menej ako muži, čo znamená, že za každé euro zarobené mužom dostane žena približne len 83 centov. Hoci sa v minulosti tento rozdiel mierne znižoval, v posledných rokoch sa trend prakticky zastavil a medzi rokmi 2021 a 2022 sa rozdiel dokonca mierne prehĺbil.
Mzdová medzera v kontexte EÚ
Priemerná hodinová mzda žien v Európskej únii je o približne 12 % nižšia ako u mužov. Slovensko má však so svojimi 16 až 17 % výrazne vyššiu mzdovú nerovnosť ako väčšina členských štátov. V roku 2013 bola mzdová medzera na Slovensku ešte väčšia, presahovala 22 %, no za poslednú dekádu klesla len o necelé štyri percentuálne body. Tento pokles je považovaný za pomalý a nerovnomerný, pričom posledné roky nepriniesli výraznejšie zlepšenie. Pandémia COVID-19 navyše situáciu ešte zhoršila, keďže zasiahla predovšetkým sektory, kde je vyšší podiel žien.
Najväčšie rozdiely v platovom ohodnotení
V odvetviach financií a poisťovníctva dosahuje rozdiel v odmeňovaní mužov a žien až jednu tretinu. Veľké medzery sú aj v IT sektore, kde ženy zarábajú takmer o 30 % menej, a v priemysle, kde rozdiely dosahujú približne 25 %. Paradoxne, vysoký rozdiel panuje aj v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti, kde ženy tvoria väčšinu pracovnej sily, no ich platy sú v priemere o 26,4 % nižšie. Dôvodom je častejšie obsadzovanie lepšie platených riadiacich a odborných pozícií mužmi. Na druhej strane, najmenšie rozdiely sú zaznamenané vo verejnej správe a administratívnych službách, kde platy viac závisia od jednotných tabuľkových ohodnotení.
Dôsledky na budúcnosť a dôchodky
Mzdová nerovnosť ovplyvňuje nielen aktuálne zárobky, ale prenáša sa aj do budúcnosti, predovšetkým na výšku dôchodkov. V roku 2020 mali ženy nad 65 rokov v Európskej únii v priemere dôchodky o 28 % nižšie ako muži. Okrem priamych platových rozdielov prispievajú k tejto nerovnosti aj neplatené povinnosti žien, ako starostlivosť o deti a domácnosť, alebo častejšie prerušenie kariéry. Takmer tretina žien preruší pracovný život kvôli rodine, zatiaľ čo u mužov je toto číslo zanedbateľné.
Príčiny a systémové nerovnosti
Hoci diskriminácia v zmysle nižšej odmeny za rovnakú prácu nie je na Slovensku hlavnou príčinou mzdovej medzery, problém spočíva v kombinácii viacerých faktorov. Patrí k nim sankcia za materstvo, keď ženy počas materskej dovolenky prichádzajú o príležitosti na profesijný rast a návrat do práce býva spojený so stratou kariérnych pozícií. Predĺžená dĺžka rodičovskej dovolenky na Slovensku zároveň znamená odpojenie od pracovného prostredia, čo sa premieta do nižších celoživotných príjmov žien. Svoju úlohu zohrávajú aj spoločenské stereotypy, ktoré ženám prisudzujú primárnu zodpovednosť za rodinu a domácnosť.
Systémové bariéry tak výrazne ovplyvňujú ženské kariérne dráhy, od výberu menej platených sektorov cez nižšiu priebojnosť pri vyjednávaní o plate až po obmedzenú šancu na povýšenie. Výsledkom je celospoločenský problém, kde ženy systematicky prichádzajú o rovnaké finančné možnosti ako muži, a to počas celého svojho života.
