Narušenie jednej z kľúčových energetických tepien Európy spôsobilo obavy v Bratislave aj v Budapešti. Ropovod Družba, ktorý je hlavným zdrojom ropy pre Slovensko a Maďarsko, ostáva mimo prevádzky po poškodení prečerpávacej stanice na rusko-bieloruskej hranici. Ministerka hospodárstva Denisa Saková uviedla, že obnova prepravy ropy potrvá niekoľko dní, pričom optimistický scenár počíta so začiatkom budúceho týždňa.
Spoločná výzva na intervenciu Bruselu
Situácia si okamžite vyžiadala reakciu diplomacií oboch krajín. Ministri zahraničných vecí Slovenska a Maďarska sa obrátili na Európsku komisiu. V otvorenom liste adresovanom šéfke diplomacie EÚ a eurokomisárovi pre energetiku pripomenuli, že ochrana energetickej infraštruktúry je prioritou celej Únie. Bratislava a Budapešť požadujú v tejto súvislosti aktívnu podporu s cieľom znížiť podobné riziká a posilniť regionálnu energetickú bezpečnosť.
Požiadavka na koordinovaný prístup je výsledkom novej série útokov, ktoré viedli k priamemu narušeniu dodávok ropy. Podľa dostupných informácií ukrajinská armáda zasiahla zariadenia, ktorých funkciou je transport suroviny do strednej Európy. Tieto udalosti ovplyvnili nielen Slovensko a Maďarsko, ale aj ďalšie krajiny závislé na ropovode Družba.
Dostatok zásob pre krátkodobé potreby
Napriek výpadku dodávok ministerstvo hospodárstva spolu s ropnými spoločnosťami ubezpečilo verejnosť, že palivové zásoby sú momentálne dostatočné na zvládnutie situácie. Slovensko má zákonne predpísané rezervy ropy a ropných produktov pokrývajúce spotrebu na 90 dní. Rafinéria Slovnaft k tomu disponuje vlastnými zásobami na ďalších desať dní. Okrem toho sú dostupné hotové ropné výrobky, ktoré môžu byť v prípade potreby bezprostredne využité.
Na druhej strane ministerka varovala pred možnými dlhodobejšími komplikáciami v prípade opätovného narušenia kritických zariadení. Okrem komunikácie s Transpetrolom, Slovnaftom a maďarskou MOL sa preto upriamuje na zvýšenú pripravenosť na scenár, v ktorom by sa výpadky dodávok predĺžili.
Potenciálna revízia pravidiel spolupráce v EÚ
Neistota okolo budúceho vývoja tlačí Európu k prehodnoteniu svojich energetických stratégií. V prípade opakovaných výpadkov môže tlak na zriadenie nových prepravných trás či ďalších zdrojov narásť. Rovnako sa očakáva robustnejšie zabezpečenie kritickej infraštruktúry. Napriek tomu momentálne chýbajú konkrétne kroky zo strany Bruselu a harmonogram ich implementácie.
Súčasná situácia ukazuje krehkosť infraštruktúry, na ktorej závisí energetická bezpečnosť regiónu. Ak EÚ nepristúpi k rozhodným riešeniam, môže sa dôvera členských štátov v spoločnú energetickú politiku oslabiť. Slovensko a Maďarsko zároveň naznačili ochotu využiť všetky dostupné diplomatické nástroje, aby na túto problematiku upozornili.
