Slovensko čelí vážnej výzve v oblasti konkurencieschopnosti a schopnosti prilákať či udržať talentovaných odborníkov. V aktuálnom rebríčku IMD World Talent Ranking 2025 sa krajina umiestnila na poslednom mieste v hodnotení odlevu mozgov. Táto nechcená pozícia poukazuje na rastúci problém, kde mladí odborníci, študenti a manažéri často hľadajú lepšie podmienky v zahraničí.
Alarmujúce výsledky vzdelávacieho systému
Nedostatočné investície do školstva a výskumu zanechávajú Slovensko ďaleko za úspešnejšími krajinami ako Švajčiarsko, Luxembursko či Island, ktoré vedú rebríček. Kým slovenské vysoké školy sa ocitli na 68. mieste, základné a stredné obsadili 65. priečku. Tieto údaje zároveň reflektujú celkový nedostatok vízie a stratégie v oblasti vzdelávania, ktorý má priamy dopad na konkurencieschopnosť ekonomiky krajiny.
Kritici upozorňujú, že slabé výsledky vzdelávacích inštitúcií sú alarmujúcim signálom. V čase, keď iné krajiny dynamicky prispôsobujú svoje politiky meniacim sa podmienkam a významne investujú do infraštruktúry, Slovensko zaostáva. Tento stav podľa odborníkov narúša perspektívu dlhodobého rozvoja a udržania kvalifikovaných špecialistov doma.
Posun k finančnej istote
Motivácia mladých profesionálov k odchodu do zahraničia sa v poslednom čase mení. Kým pred pandémiou dominovala kvalita života, kultúrna blízkosť či jazyková dostupnosť, dnes je hlavným faktorom istota príjmu a veľkosť finančných benefitov. Rastúce životné náklady a inflácia tlačia odborníkov k tomu, aby kládli väčší dôraz na stabilitu a výšku odmeňovania.
Mladí pracovníci, z ktorých mnohí už zažili obdobia hospodárskych recesií, sú voči zmenám opatrnejší. Bez ponuky konkrétnych finančných garancií je ich ochota riskovať a zotrvať na Slovensku výrazne nižšia. Tento trend tak zasahuje nielen absolventov, ale aj skúsených manažérov či technické tímy v strategických odvetviach.
Nutnosť dlhodobej vízie
Situácia si vyžaduje systémové zmeny a jasnú stratégiu. Inštitút slobody a podnikania upozorňuje, že Slovensko musí zlepšiť podmienky v školstve, výskume a na pracovnom trhu, inak riskuje dlhodobé negatívne dopady na ekonomiku. Aktuálny trend, keď učitelia, vedci či špecialisti odchádzajú za lepšími podmienkami, by sa bez zásahu mohol prehĺbiť, čím by sa Slovensko stalo krajínou tranzitu skôr než destináciou pre kariérny rozvoj.
Odborníci zdôrazňujú, že udržanie talentov si vyžaduje flexibilitu a dynamický prístup. Reformy musia reagovať na aktuálne potreby pracovného trhu a byť súčasťou dlhodobej vízie krajiny. Bez nej hrozí, že mladá generácia ambicióznych odborníkov bude stále viac inklinovať k životu za hranicami, čo by Slovensku mohlo spôsobiť nevratnú stratu vlastného potenciálu.
