Čerstvý volebný úspech Andreja Babiša v Českej republike opäť upriamil pozornosť na stav ekonomík krajín Vyšehradskej štvorky. Zatiaľ čo Česko si stále udržiava titul najbohatšej krajiny v regióne, jeho náskok sa zmenšuje, predovšetkým pred rýchlo rastúcim Poľskom. Slovensko zostáva v stave stagnácie, zatiaľ čo Maďarsko čelí závažným ekonomickým problémom. Aký je reálny obraz hospodárskeho vývoja v tejto časti Európy?
Rast miezd a inflácia pod drobnohľadom
V rebríčku priemerných hrubých miezd kraľuje Poľsko s úrovňou 2 150 eur mesačne. Nasleduje Česká republika s platom o približne 100 eur nižším, zatiaľ čo Slovensko je na chvoste s priemernou mzdou 1 654 eur. Mediánová mzda, ktorá poskytuje presnejší obraz o živote bežných zamestnancov, potvrdzuje tento trend. V minulom roku viedlo v tejto kategórii Česko, no Poľsko ho už tento rok dobehlo. Slovensko sa nachádza tretie, no výška mediánu 1 434 eur ho stále radí medzi slabších hráčov regiónu.
Inflácia zostáva zásadnou výzvou pre všetky krajiny V4. Najvyšší nárast cien za posledných desať rokov zaznamenali Maďarsko (67 %) a Česko (50 %). Slovensko zo situácie vychádza relatívne najlepšie, no stále zaostáva za priemernými hodnotami Európskej únie. Napriek tomu sa vysoká inflácia podpísala pod stagnáciu reálnych miezd. Česko, ktoré je dlhodobo viazané na ekonomiku Nemecka, dosiahlo najpomalší rast reálnych miezd – tie sú na úrovni roku 2019. Maďarsko síce vykazuje najvyšší rast reálnych miezd od roku 2015 (66 %), no existujú pochybnosti o dôveryhodnosti týchto údajov z dôvodu politických zásahov do štatistiky a nízkej základne, z ktorej rast vychádza.
Ekonomické výkony: Česká stabilita vs. poľský vzlet
V dynamike rastu HDP vedie Poľsko s impozantným nárastom o tretinu od roku 2015. Maďarsko vzrástlo o 25 %, zatiaľ čo Slovensko zaznamenalo rast približne 20 %. Najmenej sa darilo Česku, ktorého ekonomika rástla najpomalšie. Odborníci však zdôrazňujú, že Česko už dosiahlo vyššiu ekonomickú úroveň, čo spomaľuje jeho ďalšie napredovanie.
Pokiaľ ide o verejné financie, Česko vyniká najnižším deficitom a dlhom v pomere k HDP. Táto fiškálna disciplína odchádzajúcej vlády síce zabezpečuje stabilitu verejných zdrojov, no politická cena za takéto opatrenia bola vysoká. Ostatné štáty V4 majú s deficitmi a zadlžením väčšie problémy. Slovensko od roku 2015 zažíva najrýchlejší nárast dlhu v regióne, hoci výhodou zostávajú nízke náklady na jeho obsluhu vďaka eurozóne. Maďarsko však aktuálne drží pozíciu najviac zadlženej krajiny V4.
Budúcnosť Slovenska: stagnácia alebo oživenie?
Slovensko stále zaostáva za Poľskom a Českom, pričom jeho ekonomická dynamika sa zdá byť oslabená. Hoci má vyššiu životnú úroveň ako Maďarsko, jeho trajektória smeruje k ďalším výzvam. Rýchlo rastúci štátny dlh naznačuje, že budúce konsolidačné opatrenia budú nevyhnutné, čo môže ešte viac obmedziť priestor na zlepšenie ekonomického prostredia.
Prieskum ukazuje, že rozhodujúcimi faktormi kvality života zostávajú rast platov, celková dynamika ekonomiky a fiškálna stabilita. Česko síce preukazuje stabilitu a vysokú životnú úroveň, avšak s pocitom stagnácie. Poľsko, naopak, pôsobí ako ekonomický líder s perspektívou ďalšieho rýchleho rastu. Pre Slovensko je varovným signálom, že strata dynamiky môže viesť k jeho postupnému odsúvaniu do úzadia v rámci kedysi vyrovnaného regiónu.
