Najnovší, v poradí už 19. balík sankcií Európskej únie (EÚ) voči Rusku, ktorý mal byť predstavený túto stredu, sa odkladá. Táto zmena prichádza po revízii stratégie Bruselu, ktorý presúva svoju pozornosť na Slovensko a Maďarsko. Tieto krajiny sú kritizované za pretrvávajúcu závislosť od ruskej ropy a ich váhajúci postoj komplikujúci snahy o jednotný postup Únie.
USA tlačia na ukončenie závislosti
V čase, keď EÚ prehodnocuje svoj sankčný balík, narastá tlak aj zo strany Spojených štátov. Americký prezident Donald Trump začiatkom septembra na summite v Paríži apeloval na európskych lídrov, aby okamžite zastavili nákupy ruskej ropy. Podmienil zavedenie amerických sankcií voči Rusku tým, že EÚ bude konať ako prvá, pričom rovnaký krok očakáva od všetkých členských štátov NATO.
Americký minister energetiky Chris Wright počas piatkovej konferencie vyzval Slovensko a Maďarsko, aby ukončili blokovanie európskych plánov na zníženie energetickej závislosti od Ruska do roku 2027. Zároveň odporučil prechod na využívanie energonosičov z USA. Slovenský premiér Robert Fico však už skôr uviedol, že návrhy EÚ sú pre Slovensko neprijateľné a ohrozujú konkurencieschopnosť krajiny, najmä vzhľadom na závislosť rafinérie Slovnaft od ruskej ropy.
Dlhodobé riziká pre Slovensko
Európska únia vidí odmietavý postoj Slovenska a Maďarska ako veľkú prekážku pre svoje plány na zabezpečenie energetickej bezpečnosti. Analytici upozorňujú na to, že rozhodnutie oboch krajín ignorovať výzvy môže mať pre ne vážne dôsledky. Izolácia na úrovni EÚ by mohla oslabiť slovenskú pozíciu pri rokovaniach o eurofondoch, poľnohospodárskych dotáciách či iných témach dôležitých pre ekonomiku krajiny.
Podobné scenáre už zažili Maďarsko a Poľsko, keď ich neochota prispôsobiť sa pravidlám Únie viedla k pozastaveniu vyplácania finančných prostriedkov z eurofondov. Brusel naznačuje, že podobné opatrenia by mohli hroziť aj Slovensku, ak bude opakovane blokovať spoločné rozhodnutia.
Podpora domácej ekonomiky alebo izolácia?
Robert Fico argumentuje, že jeho postoj je vedený pragmatizmom – cieľom je ochrániť slovenskú ekonomiku a pracovné miesta. Ak by došlo k úplnému odstrihnutiu od ruských energií bez adekvátnej náhrady, devastačné dopady by pocítil hlavne priemyselný sektor. Ide najmä o kľúčového hráča, rafinériu Slovnaft, ktorá je technologicky previazaná s dodávkami ruskej ropy.
Takýto postoj však zároveň posilňuje vnímanie Slovenska ako problematického partnera v rámci EÚ. Dlhodobé spochybňovanie spoločnej politiky by mohlo poškodiť medzinárodnú povesť a viesť k strate vplyvu v dôležitých vyjednávaniach.
Postoj Slovenska tak predstavuje risk – na krátkodobé politické zisky a ochranu domácej ekonomiky by mohli doplatiť jeho medzinárodné vzťahy a dlhodobá prosperita v rámci Únie. Hoci diskusia o prípadných dôsledkoch stále pokračuje, EÚ naznačuje, že dôvera a solidarita musia byť prioritami. Slovenské rozhodnutia v tejto otázke preto zrejme určia jeho pozíciu v Európe na nasledujúce roky.
