Inflácia na Slovensku sa podľa najnovších údajov Eurostatu v septembri opäť zrýchlila. Kým v predchádzajúcich mesiacoch tempo rastu cien mierilo k spomaleniu, aktuálna hodnota 4,6 % signalizuje návrat k nepriaznivým letným trendom. Slovensko sa tak ocitlo na druhom mieste v rebríčku najvyššej inflácie v eurozóne, v tesnom závese za Estónskom s 5,2 %. Táto situácia znepokojuje nielen bežných spotrebiteľov, ale aj analytikov, ktorí upozorňujú na niekoľko kľúčových faktorov za rastúcimi cenami.
Faktory stojace za rastom
Jedným z hlavných dôvodov zvýšenia inflácie sú vyššie ceny služieb a energií. Sektor služieb zaznamenal dynamiku zdražovania na úrovni 7,9 %, čo odborníci pripisujú nedostatku pracovnej sily a rastúcim mzdam v tomto odvetví. Tento problém nie je nový, no jeho intenzita vytvára čoraz väčší tlak na peňaženky domácností a podnikateľské prostredie.
Ceny energií, ktoré minulý rok v rovnakom období klesali, sa tentoraz pohybovali opačným smerom. Medzimesačne vzrástli o 0,4 %, čo znamená, že v medziročnom porovnaní sú drahšie o 1,6 %. Ide tak o najvýraznejší nárast cien energií od januára tohto roka. Záťaž spôsobená zdražovaním energií ovplyvňuje nielen domácnosti, ale aj podniky, ktoré musia tieto vyššie náklady premietnuť do svojich cien.
Aj napriek miernemu spomaleniu rastu cien potravín z 4,3 % na 4 % zostáva tento ukazovateľ vyšší ako priemer eurozóny, ktorý bol v septembri len na úrovni 3 %. Tieto fakty naznačujú, že zdražovanie na Slovensku má viacrozmerný charakter, pričom sa prejavuje nielen v základných, ale aj vo výrazne špecifických oblastiach výdavkov.
Súvislosť s celkovou situáciou v eurozóne
Európska centrálna banka (ECB) zatiaľ nepripravuje zmeny v úrokových sadzbách, no zrýchľujúci sa rast cien v regiónoch môže posilniť tlak na tento inštitút. Inflácia v eurozóne ako celku dosiahla 2,2 %, mierne stúpla aj v krajinách ako Nemecko (2,4 %) či Španielsko a Holandsko (obe 3 %). Táto širšia dynamika ukazuje, že Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorú sužujú problémy s cenami, no v porovnaní s inými patrí k tým najpostihnutejším.
Ekonomická neistota spôsobená infláciou má zároveň výrazný dopad na plánovanie domácností aj firiem. Kým sporitelia musia čeliť poklesu reálnej hodnoty svojich úspor, ľudia s úvermi môžu profitovať z nižšej reálnej hodnoty svojich dlhov. No celkový vplyv je negatívny, pretože vysoká inflácia obmedzuje investície a motiváciu míňať, čo brzdí hospodársky rast.
Mierna, stabilná inflácia na úrovni približne 2 % je všeobecne považovaná za prospešnú pre ekonomiku, no aktuálne dáta zo Slovenska jasne ukazujú, že krajina čelí výzvam, ktoré zatiaľ zostávajú bez jednoznačného riešenia.
