Slovenský trh práce sa podľa aktuálnych dát dostal do najväčšieho napätia za posledných päť rokov. Úrady práce evidujú tisíce nových uchádzačov a celková miera nezamestnanosti rastie, zatiaľ čo firmy súčasne ponúkajú historicky najvyšší počet voľných miest. Podľa portálu STVR ide už o viac ako 116-tisíc pozícií, ktoré sa zamestnávateľom dlhodobo nedarí obsadiť.
Paradox rastúcej nezamestnanosti pri rekordnej ponuke práce má na Slovensku výrazný regionálny rozmer. Ekonóm a riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník upozorňuje, že kľúčovým problémom nie je samotné odvetvie, ale miesto, kde človek býva. Najhoršie vyhliadky majú podľa neho regióny s dlhodobými ekonomickými ťažkosťami, najmä východné Slovensko a juh stredného Slovenska, kde sa vhodná práca hľadá ťažšie bez ohľadu na profesiu.
Bratislava má najviac voľných miest
Úplne opačná situácia je v Bratislave a okolí. Podľa Páleníka sa tu sústreďuje približne polovica všetkých neobsadených pozícií v krajine, pričom nezamestnanosť v regióne zostáva nízka. Zatiaľ čo v ostatných krajoch sa ponuka a dopyt po práci zväčša časom vyrovnajú, v hlavnom meste problém pretrváva. „Zvyšok voľných pozícií v ostatných krajoch sa zvyčajne utrasie a zamestnávatelia si ľudí nájdu, ale v Bratislave je problém najvypuklejší,“ konštatuje ekonóm.
Na nerovnomerné rozloženie pracovných príležitostí nadväzujú aj rozdiely v štruktúre ekonomiky. Dáta Štatistického úradu SR ukazujú, že v treťom štvrťroku 2025 pracovalo na Slovensku 2,605 milióna ľudí, čo je medziročne o 12-tisíc menej, teda pokles o 0,5 percenta. Po sezónnom očistení sa zamestnanosť medzikvartálne znížila o 0,1 percenta na 2,608 milióna pracujúcich.
Ľudia sú, chýbajú zručnosti
Generálny riaditeľ Alma Career Slovakia Radoslav Rezák potvrdzuje, že mnohé firmy síce vnímajú, že „ľudia tu sú“, no narážajú na nedostatok potrebných kompetencií. Podľa neho nejde len o odborné znalosti, ale aj o často prehliadané mäkké zručnosti, ako sú zodpovednosť, systematickosť či schopnosť efektívnej komunikácie. Uchádzači tieto schopnosti často ani nespomínajú vo svojich životopisoch, hoci pre zamestnávateľov môžu byť rozhodujúce.
Z hľadiska konkrétnych požiadaviek firmy najčastejšie očakávajú základný balík schopností, ktorý má výrazný vplyv na uplatniteľnosť uchádzača. Ide najmä o znalosť angličtiny, elementárnu matematickú gramotnosť a prácu s počítačom. Rezák pripomína, že zamestnávatelia nečakajú „zázračné“ profily kandidátov, pretože sú zvyknutí ľudí ďalej rozvíjať interne. Bez základných kompetencií však podľa neho takýto rozvoj stráca efektivitu.
Regionálne rozdiely a prepad vo výrobe
Štatistiky ukazujú, že v treťom štvrťroku 2025 klesol počet pracujúcich v šiestich z ôsmich krajov. Najväčší úbytok zaznamenal Nitriansky kraj, kde ubudlo približne 6600 pracujúcich a pokles tu trvá už šiesty štvrťrok po sebe. Nasleduje Bratislavský kraj s takmer 6000 menej zamestnanými. Na opačnom konci rebríčka je Trenčiansky kraj s minimálnym poklesom okolo 500 osôb, zatiaľ čo Trnavský a Žilinský kraj ako jediné dva regióny hlásia prírastok 7000, respektíve 2400 pracujúcich.
Za prvých deväť mesiacov 2025 pracovalo na Slovensku približne 2,6 milióna ľudí, pričom celková zamestnanosť medziročne klesla o 0,3 percenta. Vývoj ťahá najmä pokles vo výrobných odvetviach, kde ubudlo asi 9500 pracovníkov, teda približne 1 percento. Mierne pozitívnym protipólom je segment služieb, ktorý si polepšil o 2600 ľudí, čo predstavuje nárast o 0,2 percenta. Z osemnástich sledovaných odvetví pritom deväť evidovalo medziročný úbytok zamestnanosti.
Neprehliadnite
Bez vzdelávania sa paradox prehĺbi
Odborníci sa zhodujú, že súčasná situácia nie je riešiteľná iba presúvaním ľudí medzi firmami či regiónmi. Podľa nich je nevyhnutné, aby Slovensko dlhodobo investovalo do celoživotného vzdelávania a systematického zvyšovania kvalifikácie. Silnejší dôraz na priebežné dopĺňanie vedomostí a zručností by mal zvýšiť adaptabilitu pracovníkov a zlepšiť ich šance nájsť si prácu aj v čase, keď sa mení štruktúra ekonomiky.
Krajina tak stojí pred úlohou lepšie zosúladiť regionálnu dostupnosť práce s kvalifikáciou uchádzačov. Bez prepojenia medzi požiadavkami zamestnávateľov a reálnymi schopnosťami ľudí, najmä v Bratislave a zároveň v ekonomicky slabších regiónoch, hrozí, že paradox rastúcej nezamestnanosti pri rekordnom počte voľných miest bude ďalej narastať. Výzvou zostáva nielen vytváranie nových pozícií, ale najmä príprava ľudí na to, aby ich dokázali obsadiť.
