Štvrtá vláda Roberta Fica čelí kritike za stav situácie vo verejných financiách. Ľubomír Andrassy, predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, upozornil počas prezentácie štátneho záverečného účtu za rok 2024, že Slovensko pokračuje v deficitnom hospodárení. Podľa jeho slov dlh Slovenskej republiky vzrástol na 77,6 miliardy eur, čo je 59,3 % HDP, pričom dôsledkom je aj zhoršenie medzinárodného úverového ratingu krajiny.
Eurofondy využívame nesprávne, investície sú zanedbávané
Príčinou pokračujúceho deficitu je okrem iného nedostatočne efektívne čerpanie európskych fondov. NKÚ varuje, že Slovensko dlhodobo nie je schopné plne využiť potenciál prostriedkov zo zdrojov EÚ. Problémom je najmä čoraz častejšie financovanie mäkkých, krátkodobých projektov namiesto strategických investícií s dlhodobým pozitívnym dosahom.
Príkladom takýchto neefektívnych krokov je nesystémová energetická pomoc, na ktorú štát v priebehu troch rokov 2022 až 2024 vynaložil 4,2 miliardy eur. Z toho až 3,3 miliardy išlo priamo zo štátneho rozpočtu a približne miliarda eur bola financovaná z európskych fondov. Takéto rozhodnutia podľa vysvetlenia NKÚ znamenajú premárnenú príležitosť investovať do infraštruktúry a hospodárskeho rastu.
Neprehliadnite
Ekonomický rast zaostal, budúcnosť Slovákov v neistote
Aj keď vláda dodatočne zaviedla limit verejných výdavkov vo výške 57,7 miliardy eur, ktorý bol za rok 2024 splnený s rezervou 112 miliónov eur, ekonomický rast významne zaostal za očakávaniami. Hlavnou príčinou boli pomalšie zotavovanie globálneho obchodu a slabé výsledky nemeckého priemyslu. Na tento sektor je pritom slovenská ekonomika výrazne naviazaná.
Andrassy poukazuje aj na ďalšie vážne výzvy ohrozujúce dlhodobú stabilitu verejného hospodárstva. Okrem nekontrolovane rastúcich výdavkov v zdravotníctve a dôchodkovej oblasti je problémom negatívny demografický vývoj. V roku 2024 zaznamenala krajina rekordne nízku pôrodnosť, čo môže prekresliť ekonomickú mapu Slovenska na desiatky rokov dopredu.
Dôchodková politika v ohrození, hrozí pokles životnej úrovne
Kľúčovou výzvou podľa predsedu NKÚ je budúce financovanie dôchodkov. Prognózy hovoria, že do dvoch desaťročí namiesto súčasných takmer štyroch pracujúcich na jedného dôchodcu pripadnú iba dvaja ľudia v produktívnom veku. Už v roku 2060 má byť Slovensko, podľa odhadov NKÚ, krajinou s priemerným vekom nad 49 rokov.
Neprehliadnite
Takáto demografická štruktúra bude znamenať obrovský tlak na sociálne systémy a výrazné riziko poklesu životnej úrovne obyvateľstva. Negatívne scenáre predpokladajú pokles pracovnej sily o približne 21 % do roku 2050. V prípade absencie účinných opatrení môže Slovensko čeliť rapídnemu nárastu daní, škrtom vo verejných výdavkoch a možným obmedzeniam v sociálnych službách.
Dôsledkom neriešenia týchto výziev môže byť aj prehlbovanie regionálnych rozdielov a vyššia motivácia mladých ľudí odchádzať zo Slovenska do ekonomicky stabilnejších krajín.
Vedúci rezortu práce, Erik Tomáš, avizoval pripravovanie skoršieho odchodu do dôchodku pre fyzicky náročné, manuálne pracujúce profesie. Opatrenie by malo byť financované vyšším odvodovým zaťažením týchto zamestnancov. NKÚ však varuje, že sa tým môže iba zväčšiť záťaž na nedostatočne financovaný dôchodkový systém.
Bez dôsledných reforiem a zodpovedného financovania hrozí, že Slovenská republika v najbližších rokoch stratí ekonomickú dôveryhodnosť, ktorá teraz už čelí tlaku v dôsledku rastúceho verejného dlhu a neudržateľného hospodárenia. Náklady na splácanie dlhov môžu nielen prevýšiť investície do zdravotníctva, školstva či infraštruktúry, ale tiež ohroziť dlhodobú konkurencieschopnosť a kvalitu života bežných Slovákov.
