Finančná situácia slovenských domácností je čoraz kritickejšia. Podľa najnovšieho prieskumu si takmer polovica obyvateľov Slovenska nevie odložiť žiadne finančné prostriedky bokom a žije zo dňa na deň. Tento stav zároveň sprevádza rapídny pokles dôvery v štátny dôchodkový systém, čo v ľuďoch vyvoláva pocity neistoty a obáv o ich budúcnosť.
Polovica národa bez rezerv
Výsledky prieskumu odhaľujú, že len 51 percent slovenských domácností dokáže pravidelne šetriť. To predstavuje výrazný pokles oproti roku 2023, kedy si úspory vytváralo až 59 percent domácností. Naopak, zvyšná časť populácie žije buď s nulovým zostatkom, alebo je nútená používať pôžičky a siahať na svoje zásoby. Približne tretina opýtaných uviedla, že ich finančná situácia sa posledný rok zhoršila.
Nedostatok rezervoárov sa priamo odráža aj na postoji k starobe. Pre väčšiu časť populácie je budúcnosť spojená s neistotou, nedostatkom financií a zdravotnými problémami. Len menšina považuje tento životný úsek za obdobie slobody alebo radosti. Zarážajúco, až štvrtina respondentov verí, že pri odchode do dôchodku nepotrebuje žiadne úspory, pričom polovici by stačilo len 10-tisíc eur, čo by priemerne vystačilo na mesačné prilepšenie o menej ako 100 eur.
Rastúca nedôvera k dôchodkom
Ďalším závažným zistením je masívna nedôvera k štátnym dôchodkom. Až 90 percent ľudí neverí, že ich dôchodok im zabezpečí dôstojný život. Paradoxne, respondenti výrazne podceňujú výšku súčasných priemerných dôchodkov, ktoré v júli 2025 dosahovali 702 eur. Častý odhad verejnosti sa pohyboval len medzi 400 a 500 eurami.
Aj napriek skepse a nízkym očakávaniam si väčšina Slovákov neplánuje osobné finančné ciele pre starobu. Hoci 61 percent ľudí si na dôchodok aktívne šetrí, mnohým chýba jasná predstava o ich fondoch. Tretina sporiteľov v treťom pilieri a štvrtina v druhom pilieri netuší, kde presne majú svoje financie uložené, čím riskujú nižšie výnosy kvôli nevhodnému nastaveniu konzervatívnych fondov.
Vzdelávanie ako riešenie
Finanční odborníci upozorňujú, že kľúčovým problémom je pretrvávajúca nízka úroveň finančnej gramotnosti. Slováci často nechávajú svoje peniaze znehodnocovať na bežných účtoch, stávajú sa obeťami nevýhodných pôžičiek alebo nadmierneho konzumu. Tento nedostatok vedomostí ich zároveň vystavuje vyššiemu riziku finančných podvodov, ktoré čoraz sofistikovanejšie zneužívajú ich neznalosť.
Navrhovaným riešením by mohlo byť zaradenie finančného vzdelávania do školských osnov. Na osobnej úrovni odborníci odporúčajú, aby ľudia začali vytváraním rozpočtu, sledovaním výdavkov a stanovením si finančných cieľov. Kľúčové je aj pravidelné sporenie a investovanie, ideálne prostredníctvom nízkonákladových ETF fondov. Tieto kroky predstavujú nevyhnutnú cestu k získaniu finančnej stability a istoty.
