Slovenská republika pokračuje v intenzívnom požičiavaní finančných prostriedkov na pokrytie potrieb štátneho rozpočtu. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) vo svojej správe uviedla, že štát do konca októbra 2025 získal prostredníctvom dlhu 11,718 miliardy eur.
Mechanizmy získavania finančných prostriedkov
Slovenská republika pokryla túto sumu využitím viacerých finančných nástrojov. Najväčšiu časť, 6,218 miliardy eur, získala predajom štátnych dlhopisov cez pravidelné aukcie. Ďalších 5 miliárd eur prišlo syndikovaným predajom, ktorý umožňuje priamu spoluprácu so skupinou investorov. Novinkou roka 2025 sa stali štátne dlhopisy pre domácnosti, prostredníctvom ktorých bolo do rozpočtu pridaných 500 miliónov eur.
V jednotlivých predajoch prevažoval vysoký záujem investorov. Len v októbri sa v aukcii dlhopisov predalo za 526 miliónov eur, pričom celkový dopyt dosiahol až 1,421 miliardy eur. Ešte výraznejší záujem sa zaznamenal pri syndikovanom predaji v tom istom mesiaci, kde vláda získala 2 miliardy eur, pričom investorov zaujímala suma až 3,8 miliardy eur.
Dlhový manažment a budúce aukcie
Pre Slovensko požičiavanie nie je len o financovaní nových projektov, ale často aj o refinancovaní existujúceho dlhu. Dlhopisy vydané pred desaťročím postupne dospievajú, takže štát musí vrátiť veriteľom istinu. Keďže na takéto splátky neexistujú hotové prostriedky, vláda si požičiava nanovo, aby pokryla staré záväzky.
Najbližšia aukcia štátnych dlhopisov je naplánovaná na utorok 18. novembra. Tento termín nahrádza tradičné pondelky, čo je dôsledkom úprav emisného plánu zohľadňujúcich sviatočné dni. ARDAL by mal presné údaje o ponuke pre túto aukciu zverejniť 10. novembra.
Dlh, úrokové sadzby a budúce výzvy
Požičiavanie štátom je v modernej ekonomike bežná prax, ktorej cieľom je pokrytie súčasných výdavkov a plynulý chod verejných služieb. Slovensko, podobne ako iné krajiny, však čelí výzve rastúceho dlhu a tlaku na získavanie nových zdrojov za prijateľných úrokových podmienok. Ak by totiž úrokové sadzby výrazne vzrástli, náklady na dlh by dramaticky zaťažili budúce rozpočty, čo by mohlo oslabiť financovanie zdravotníctva, školstva či infraštruktúry.
Aj napriek tomu Slovensko dokázalo udržať dôveru investorov na vysokej úrovni. Táto dôvera je kľúčová nielen pre zabezpečenie nízkych úrokov, ale aj pre stabilitu štátnych financií v nadchádzajúcich rokoch. Refinančná politika, ktorá vyžaduje starostlivé plánovanie, tak zostane prioritou a nevyhnutnou súčasťou fiškálneho manažmentu krajiny.
