Na každú slovenskú organizáciu mierilo v roku 2025 v priemere viac ako 1 830 kybernetických útokov týždenne. Vyplýva to z najnovších dát spoločnosti Check Point, ktoré ukazujú, že Slovensko je pre útočníkov rovnako viditeľným cieľom ako veľké západné trhy. Druhá polovica roka pritom priniesla ešte výraznejšie zhoršenie situácie.
Podľa správy adresovanej médiám sa počet incidentov medziročne zvýšil o 27 percent, čo kopíruje nepriaznivý vývoj v zahraničí. Zástupca Check Pointu Tomáš Valenta upozorňuje, že globálne prepojená ekonomika stiera hranice medzi krajinami. Veľkosť trhu ani firmy už nehrá rozhodujúcu úlohu, pričom útočníci si vyberajú ciele najmä podľa dostupných slabín a potenciálneho zisku.
Najčastejšie hrozby na Slovensku
Z pohľadu typov útokov dominovali na Slovensku botnetové kampane, ktorých cieľom býva preťaženie infraštruktúry a vyradenie systémov z prevádzky. Hoci ide často o technicky jednoduchšie incidenty, ich objem dokáže spôsobiť rozsiahle výpadky. Súčasne však odborníci dlhodobo považujú za najnebezpečnejšiu hrozbu ransomvér, ktorý má výrazne ničivejšie ekonomické a reputačné dôsledky.
Ransomvérové útoky síce netvorili väčšinu zaznamenaných incidentov, no v praxi viedli k paralyzovaniu prevádzky firiem aj štátnych inštitúcií. Príkladom sú medializované problémy na katastri či nútené zastavenie výroby v automobilovom priemysle. Útočníci pritom cielia na kritické dáta a systémy, bez ktorých organizácie nedokážu fungovať.
Vydieranie a ľudský faktor
Taktika kyberzločincov sa mení a v roku 2026 má tento posun ešte zosilnieť. Už sa neobmedzujú iba na šifrovanie dát a požiadavky na výkupné. Čoraz častejšie vsádzajú na hrozbu zverejnenia citlivých informácií, čím vytvárajú dvojitý tlak na napadnuté organizácie. Tie okrem prevádzkových strát čelia aj riziku pokút a strate dôvery verejnosti.
Slabým článkom zostáva aj cloudové prostredie, ktoré sa masívne využíva pri práci na diaľku. Nesprávne nastavenia, nedostatočne chránené rozhrania a zanedbaná správa prístupov z neho robia atraktívny cieľ. K problémom navyše prispieva ľudský faktor, pri ktorom chyba jednotlivca často otvorí útočníkom cestu do celej infraštruktúry.
Umelá inteligencia mení útoky
Významnú rolu v ďalšom vývoji zohráva umelá inteligencia, ktorá sa stala nástrojom na oboch stranách konfliktu. Útočníci ju využívajú pri vývoji sofistikovaného malvéru, dezinformačných kampaniach aj pri takzvanom hacktivizme na objednávku. Najviditeľnejší posun nastal pri phishingu, ktorý je vďaka AI presnejší, personalizovanejší a výrazne ťažšie rozpoznateľný.
Podvodné správy už dávno neobsahujú len jednoduché chyby v texte, ale pôsobia dôveryhodne a dopĺňajú ich hlasové či video deepfake nahrávky. Alarmujúci je aj viac než polovičný nárast útokov zameraných na krádež prihlasovacích údajov. Takzvaný infostealer softvér sa tým stáva jednou z hlavných vstupných brán, pričom ohrozuje firmy aj jednotlivcov a ich digitálna identita následne končí na čiernom trhu.
