Ak ľudí na Slovensku v noci prekvapí náhla bolesť alebo vysoká horúčka, legálna cesta k liekom je takmer neexistujúca. V celej krajine dnes funguje už iba jediná lekáreň s nepretržitou prevádzkou. Zvyšok územia vrátane hlavného mesta zostáva po zotmení bez dostupného výdaja liekov, čo sa najciteľnejšie prejavuje počas sviatkov a víkendov.
Posledným miestom, kde si pacient dokáže kúpiť lieky kedykoľvek počas dňa či noci, je Prešov. Ako potvrdila hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Dáša Jeleňová, ide výlučne o rozhodnutie súkromného prevádzkovateľa. Lekáreň funguje bez dotácií a kraj podľa jej slov nemá ani financie, ani zákonné kompetencie, ktorými by vedel nepretržitú službu podporiť inde.
Zostala len prevádzka v Prešove
Situácia vytvára výrazný kontrast v porovnaní s minulosťou aj so susednými štátmi. Bratislava prišla o svoju poslednú nonstop lekáreň pred viac ako rokom. Išlo o prevádzku v Ružinove, ktorej zrušenie iniciovala Slovenská lekárnická komora. Odvtedy nemá hlavné mesto zabezpečený nepretržitý výdaj liekov a pacienti sú odkázaní na nemocnice.
Hlavné príčiny nočného zatvárania sú podľa odborníkov finančné. Prevádzka po večerných hodinách generuje straty, ktoré súkromní majitelia nedokážu dlhodobo znášať. Tomáš Szalay, hlavný lekár Bratislavského samosprávneho kraja, upozorňuje, že systém nepočíta s úhradou pohotovostnej lekárenskej služby zo strany štátu ani zdravotných poisťovní. Lekárnici tak nemajú kompenzované mzdy personálu ani zvýšené náklady na energie.
Ekonomika proti nočnej službe
Podľa dostupných skúseností navyše dopyt po nočných hodinách výrazne klesá. Predseda SLeK Ondrej Sukeľ vysvetľuje, že väčšina pacientov s receptom príde do lekárne najneskôr do desiatej večer. Po polnoci sa predávajú najmä voľnopredajné lieky proti bolesti, tehotenské testy či preparáty pre zvieratá. Takáto vyťaženosť nočnú prevádzku z pohľadu lekární ekonomicky znehodnocuje.
Pumpy ako alternatíva
Riešenia sa hľadajú v zahraničných modeloch. V mnohých štátoch Európskej únie je bežný predaj základných liekov v bežných obchodoch alebo na čerpacích staniciach. Szalay navrhuje, aby sa Slovensko posunulo podobným smerom alebo aby lieky priamo vydávali lekári na ambulantných pohotovostiach. Takéto prepojenie by pacientom ušetrilo čas aj presuny naprieč mestom.
Ministerstvo zdravotníctva SR však k uvoľneniu pravidiel pristupuje opatrne. Rezort upozorňuje na riziko nadmerného a nekontrolovaného užívania liekov bez dohľadu farmaceuta. Aj preto momentálne nepripravuje legislatívne zmeny, ktoré by umožnili predaj napríklad ibuprofénu na pumpách. Problém sa naplno ukázal počas Vianoc v Bratislave, keď pacienti z pohotovostí v Ružinove či Petržalke museli cestovať až ku Kramárom alebo do Borov, aby sa dostali k liekom.
Nedostatok systémového prepojenia medzi pohotovostnou zdravotnou starostlivosťou a výdajom liečiv tak zostáva jednou z najvážnejších slabín slovenského zdravotníctva. Najviac na ňu doplácajú ľudia práve v momentoch, keď pomoc potrebujú okamžite a bez zbytočných presunov.
