Menšie slovenské obce čaká zásadná reforma. Počet samospráv sa má výrazne znížiť, z 2 700 miest a obcí by malo zostať približne 500 väčších územných celkov. Plánovaná zmena má obciam priniesť nižšie prevádzkové náklady, vyššiu efektivitu služieb a zámerom je najmä dostupnejšia a kvalitnejšia verejná správa.
Súčasný stav: Drahá administratíva a príliš veľa poslancov
Aktuálny stav je drahý a neefektívny. Slovensko má takmer 3 000 samosprávnych celkov, čo je podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) druhý najvyšší počet v Európe v prepočte na 100-tisíc obyvateľov. Viac ako 1 100 z celkového počtu má dokonca menej ako 500 obyvateľov, čo spôsobuje problémy s financovaním základných služieb.
Tretina finančných prostriedkov obcí dnes ide na zabezpečenie prevádzky obecného úradu vrátane platov zamestnancov. Tieto náklady okliešťujú možnosti investovať do rozvoja dedín. Podľa údajov, ktoré prezentoval premiér Robert Fico, má Slovensko tiež približne 22-tisíc mestských a obecných poslancov, ktorých odmeny výrazne zaťažujú rozpočty obcí.
Minister financií Ladislav Kamenický sa stotožňuje s názorom, že vstup štátu do konsolidačných opatrení by mal nevyhnutne zahŕňať aj samosprávy. Minister zdôrazňuje neefektivitu súčasného modelu, pretože mnohé malé obce vykonávajú rovnaké funkcie duplicitne. Väčšie celky by dokázali výrazne zredukovať výdavky prostredníctvom zdieľania administratívy a služieb.
Centrá zdieľaných služieb ako nástroj efektivity
Hlavným nástrojom zjednodušenia administratívy budú novozriadené centrá zdieľaných služieb. Ide o administratívne jednotky, ktoré pokryjú činnosti viacerých obcí naraz a výrazne tým znížia nároky na financovanie samosprávnych úradov. Zámerom nie je rušiť hranice, katastre ani názvy jednotlivých obcí – tie zostanú zachované.
Každá obec by si ponechala vlastného starostu, no s nižším platovým ohodnotením oproti dnešnej situácii. Uvoľnené finančné prostriedky majú byť následne investované do rozvoja jednotlivých obcí, nie do štátneho rozpočtu. Prostredníctvom tohto modelu budú úspory samospráv priamo pozitívne ovplyvňovať kvalitu života obyvateľov.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) plánuje predstaviť presný návrh na reformu tento rok na jeseň. ZMOS súhlasí s nevyhnutnosťou zmeny a už aktuálne zvažuje možnosti, ako konkrétne nastaviť reformu tak, aby bola čo najprijateľnejšia pre občanov i samosprávy.
Prínos pre obce: Lepšie využitie eurofondov a vyššia kvalita služieb
Samosprávy sú dnes financované prevažne z podielových daní fyzických osôb. Tento mechanizmus však mnohokrát nepostačuje ani na základné pokrytie služieb obciam. Zlučovaním menších územných celkov vzniknú silnejšie spojené administratívne jednotky, ktoré budú schopné efektívnejšie zabezpečovať služby občanom a zároveň lepšie využívať zdroje z eurofondov.
Neprehliadnite
Podľa analytikov Slovenskej sporiteľne konsolidované a väčšie samosprávne jednotky budú môcť investovať do rozvoja obcí vo väčšom rozsahu a s väčšou efektivitou ako dnes. Optimalizáciou administratívnych nákladov môžu obce získať viac priestoru na rozvoj infraštruktúry, čo by mohlo viesť k celkovému zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva.
Reforma verejnej správy je tak vnímaná zo strany štátnych autorít, predstaviteľov samospráv aj analytikov ako nevyhnutný krok. Jej úspešnosť bude závisieť od nastavenia konkrétnych pravidiel, efektívneho využívania zdieľaných služieb a schopnosti riešiť aktuálne administratívne problémy menších slovenských obcí.
