Výsledky prieskumu finančnej pripravenosti na dôchodok ukázali, že Slováci sú na tom alarmujúco zle. Medzinárodný prieskum uskutočnený finančnou skupinou NN totiž odhalil, že väčšina slovenských občanov nie je dostatočne pripravená na obdobie penzie, pričom krajina sa z hľadiska dôchodkovej pripravenosti ocitla takmer na chvoste rebríčka. Lepšie sú na tom nielen bohatšie krajiny ako Holandsko, ale aj blízke Česko, ktoré patrí medzi tri najlepšie pripravené štáty.
Nízky index pripravenosti aj slabé povedomie
Priemer indexu pripravenosti na dôchodok, ktorý meria finančné povedomie aj kroky na zabezpečenie príjmov v starobe, dosiahol na Slovensku hodnotu 4,3 na desaťstupňovej škále. Slovensko tak zaostáva za medzinárodným priemerom, ktorý predstavuje 4,8 bodu. Podľa odborníkov zo skupiny NN sú hlavným problémom chýbajúce znalosti občanov o tom, aké sumy budú potrebovať na dôchodok a koľko by si mali mesačne odkladať. Iba 14 % opýtaných vie, akú sumu bude potrebné na život na dôchodku, a len 12 % pozná presnú čiastku, ktorú by si mali na dôchodok sporiť. A len 11 % Slovákov pritom túto sumu skutočne aj pravidelne odkladá.
Štatistiky ukazujú, že najlepšie pripravení sa cítia osoby vo veku 55 až 65 rokov, rovnako aj ľudia s vyšším vzdelaním a tí, ktorí už majú dostatočné úspory. Prekvapivým faktom je, že sebavedomie v otázkach dôchodkových znalostí prejavilo až 40 % respondentov. Ďalších 30 % uviedlo, že má o financiách na dôchodok aspoň základné vedomosti. Napriek tomu tieto poznatky nevedú k adekvátnej príprave na penziu.
Sporenie a pilierové systémy ako riešenie
Na Slovensku sa podľa prieskumu väčšina ľudí začína zaoberať sporením na dôchodok až po dosiahnutí veku 34 rokov, čo je hodnota zodpovedajúca medzinárodnému priemeru. Pozitívom je, že v oblasti dôchodkového sporenia patríme medzi krajiny, kde je tento nástroj relatívne dobre rozvinutý. Druhý pilier, ako forma súkromného dôchodkového sporenia, je na Slovensku dominantný a veľká časť účastníkov má svoje prostriedky uložené v indexových dôchodkových fondoch. Tento spôsob investovania umožňuje vyššie zhodnotenie úspor, najmä pri dlhodobejšom sporení.
Experti odporúčajú, aby občania zvážili aj vstup do tretieho piliera, ktorý je založený na dobrovoľných príspevkoch a vkladoch od zamestnávateľov. Jeho zavedenie môže významne doplniť príjem budúcich penzistov a zvýšiť ich finančnú istotu. Druhý pilier totiž pokrýva len časť povinných odvodov, ktoré by inak zostali v Sociálnej poisťovni, zatiaľ čo tretí pilier poskytuje ďalší zdroj príjmu, ktorý môže byť rozhodujúci pre dôstojnú starobu.
Dôchodok chceme skôr, no pripravenosť chýba
Prieskum zároveň ukazuje, že Slováci by do dôchodku chceli odísť už vo veku 59 rokov, čo je o rok a pol skôr než je medzinárodný priemer. No túto túžbu nereflektujú reálne kroky v podobe dostatočného sporenia alebo ďalších príprav. Viaceré krajiny ako Holandsko či susedné Česko ponúkajú príklady, ako môže pevnejší dôchodkový systém a dôslednejšie zameranie na individuálnu zodpovednosť prispieť k lepšej pripravenosti na penziu.
Odborníci apelujú na potrebu vyššieho finančného povedomia a systematickej investičnej stratégie, ktorá by zabezpečila budúcim penzistom stabilitu a dôstojnú kvalitu života. Bez tohto prístupu môže Slovensko aj v budúcnosti zaostávať za inými krajinami.
