Ceny potravín a bývania na Slovensku dosiahli úrovne, ktoré boli kedysi charakteristické pre západnú Európu. Napriek rastúcej priemernej mzde, ktorá v roku 2023 činila približne 1 430 eur, mnohí Slováci pociťujú, že ich finančné možnosti sa nezlepšili. Inflácia nad štyrmi percentami totiž ruší pozitívne efekty rastu príjmov, čo sa naplno prejavuje pri každodenných výdavkoch.
Rastúce ceny a ich dopad
Inflácia, ktorá prekročila trojpercentnú hranicu už v novembri 2024 a momentálne dosahuje viac ako 4 percentá, mení spotrebiteľské správanie. Domácnosti čoraz viac spoliehajú na zľavy, lacnejšie produkty a minimalizáciu výdavkov. Rodiny so slabšími príjmami často alokujú väčšinu rozpočtu na základné potreby, ako sú nájom, energie a potraviny. Krátkodobé opatrenia, akým bolo dočasné zníženie DPH na potraviny na 5 percent, len zmiernili náklady, ktoré následne rapídne narástli po návrate na základnú sadzbu 23 percent. Táto zmena zasiahla najmä obyvateľov, ktorí si teraz viac než kedykoľvek predtým sledujú každý cent.
V rámci porovnania so susednými krajinami na tom Slovensko nie je vôbec priaznivo ani z pohľadu cenovej hladiny. Bratislavská domácnosť minie až o pätinu viac ako rodina v Prahe, napriek tomu, že priemerné mzdy v Česku dosahujú až 2 000 eur. V Rakúsku, kde značná časť rodín dokáže pokryť výdavky a šetriť, je priemerná mzda viac než 4 500 eur.
Výzvy pre firmy a budúcnosť
Podniky bojujú s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Firmy sú nútené ponúkať vyššie mzdy a benefity, čím sa snažia motivovať a udržať zamestnancov. Tento krok však vedie k zvýšeniu nákladov a poklesu ziskov. Rásť plánované nábory ustali a pozornosť sa presúva k automatizácii a opatreniam na úsporu zdrojov.
Podľa štatistík je Slovensko stále pozadu aj v porovnaní s priemerom Európskej únie, kde priemerná mzda dosahuje 1 583 eur. Pomalý rast produktivity môže v najbližších rokoch prehĺbiť rozdiely medzi Slovenskom a bohatšími štátmi, najmä Rakúskom. Nadchádzajúce mesiace budú skúškou stability slovenskej ekonomiky. Ak sa inflácia nezmierni a mzdy neprinesú reálne zlepšenie životnej úrovne, mnohí občania môžu čeliť ešte väčšiemu ekonomickému tlaku.
Vláda stojí pred výzvou, ako zabezpečiť rovnováhu medzi rastom príjmov a cenovou stabilitou, aby sa zlepšenia ukázali nielen v štatistikách, ale aj v každodennom živote ľudí. Zostáva otázne, či sa podarí vytvoriť vhodné prostredie, ktoré by zmiernilo ekonomické rozdiely a zvýšilo reálnu kúpnu silu Slovákov.
