Ceny energií na európskych trhoch v priebehu posledného týždňa pokračovali v raste, pričom výraznejšie sa zvýšila cena zemného plynu. Podľa informácií TASR a SITA zverejnených v denníku Pravda energia aj plyn dosiahli týždenné maximá v piatok, 13. júna. Slovenské domácnosti aj firmy tak môžu očakávať postupné sprísnenie tlaku na svoje rozpočty, aj keď dnešné ceny energie zďaleka nedosahujú úrovne v čase minuloročnej energetickej krízy.
Ceny elektriny a plynu za posledný týždeň vzrástli
Cena elektrickej energie na pražskej energetickej burze PXE, ktorá slúži ako referencia aj pre slovenský trh, vzrástla v piatok na hodnotu 111,73 eura za megawatthodinu (MWh). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom, kedy bola cena elektriny 107,95 eura za MWh, ide o zdraženie približne o 3,5 percenta.
Ešte výraznejší nárast zaznamenala cena zemného plynu na holandskej burze TTF. Plyn s termínom dodania v júli sa v piatok obchodoval za 37,894 eura za MWh, čo oproti stavu zo 6. júna (36,251 eura za MWh) predstavuje rast ceny o zhruba 4,5 percenta.
Napriek tomuto aktuálnemu zdraženiu sú dnešné ceny v úplne inej rovine ako počas dramatickej krízy v auguste minulého roka. Vtedy cena plynu kulminovala až na úrovni približne 313 eur za MWh, zatiaľ čo elektrina dosiahla historický rekord 26. augusta 2022, keď vystúpila na hodnotu vyše 1 000 eur za MWh.
Európsky zákaz ruského plynu vyvoláva kritiku slovenskej vlády
Na energetickej scéne rezonujú momentálne najmä diskusie o návrhu Európskej komisie, ktorá chce presadiť od roku 2028 embargo na dovoz ruských energetických surovín. Tento krok má byť reakciou Únie na pokračujúcu vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine a jej snahou zvýšiť energetickú samostatnosť členských štátov.
Zatiaľ čo mnohé členské štáty tento návrh podporujú, slovenská vláda na čele s premiérom Robertom Ficom kritizuje takéto rozhodnutie a varuje pred negatívnym dopadom na slovenských spotrebiteľov. Slovensko by podľa neho embargo mohlo stáť zvýšenie cien plynu a prepravných taríf až o 40 až 50 percent. Premiér Fico preto presadzuje zmiernenie sankcií a požiadal ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, aby na najbližšom rokovaní v Bruseli žiadal odklad rozhodovania o ďalšom sankčnom balíku dovtedy, kým sa nevyrieši otázka plynu.
Kritici súčasnej energetickej stratégie vlády však s premiérom nesúhlasia. Podľa opozičného poslanca Karola Galeka (SaS) nie je ruský plyn pre Slovensko z cenovej perspektívy výhodný, keďže Slováci platia jednu z najvyšších cien v rámci EÚ. Cenové zvýhodnenie je podľa neho možné len vďaka masívnym štátnym dotáciám, ktoré však v budúcom roku skončia. Galek upozorňuje, že zemný plyn je už teraz príliš drahý – napríklad v druhej polovici roka 2024 mali slovenskí veľkoodberatelia druhú najvyššiu cenu v Únii (70,60 eur/MWh oproti priemeru EÚ na úrovni 54 eur/MWh).
Dostupnosť plynu počas zimy vyvoláva obavy
Verejnosť však trápi aj ďalší zásadný problém – obava zo zásobovania plynom počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny. Situácia už dospela do bodu, keď SPP musel vydať oficiálne stanovisko k dostupnosti plynu na Slovensku. Neistota na trhu rastie a situácia bude do veľkej miery závisieť od geopolitického vývoja ale aj od postupu Európskej komisie v oblasti energetických sankcií voči Rusku.
Neprehliadnite
Kým slovenský premiér obhajuje zachovanie obchodných vzťahov s Ruskom, poslanec Galek opakovane zdôrazňuje potrebu hľadať alternatívne zdroje a ukončiť závislosť krajiny od ruských energií. Bez ohľadu na politické stanoviská je jasné, že energia a jej dostupnosť zostanú v najbližšom období kľúčovou témou nielen pre politikov, ale predovšetkým pre domácnosti a podnikateľský sektor.
