Vládny návrh na zrušenie troch dní pracovného pokoja v roku 2026 spôsobil výrazné ohlasy medzi občanmi aj odborníkmi. Plán, ktorý má vláde priniesť úspory a zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu, naráža na kritiku pre svoje negatívne dopady na zamestnancov aj rodiny.
Prečo sa rušia tri sviatky?
Od budúceho roka sa má na Slovensku pracovať aj počas sviatkov 6. januára (Traja králi), 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom) a 17. novembra (Deň boja за slobodu a demokraciu). Tento kontroverzný krok vláda odôvodňuje potrebou rýchleho ozdravenia verejných financií. Pri pracovnom dni sa totiž zvyšuje ekonomická aktivita krajiny – firmy vyrábajú produkty, služby bežia a dochádza k vyššiemu výberu daní z príjmov, sociálnych odvodov, ako aj dane z pridanej hodnoty (DPH).
Podľa dostupných prepočtov má byť finančný prínos tohto opatrenia výrazný. Očakáva sa, že do štátneho rozpočtu pritečie približne 230 miliónov eur len za rok z dôvodu zvýšenej ekonomickej aktivity a nižších výdavkov na príplatky za prácu vo sviatok. Vláda zároveň zdôrazňuje, že Slovensko má nadpriemerný počet dní pracovného pokoja v porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie a krajín V4.
Finančné dopady na zamestnancov
Aj keď pre štát znamená tento krok vyššie príjmy, zamestnanci prichádzajú o benefity, ktoré im poskytujú sviatočné dni. Pre pracovníkov v nepretržitých prevádzkach, zdravotníctve či záchranných zložkách, ktorí počas sviatkov bežne pracujú, ide o citeľný finančný zásah. Po zrušení sviatkov už nebudú dostávať príplatky za prácu vo sviatok, čo predstavuje stratu vyše 42 eur na deň pri osemhodinovej zmene. Za tri zrušené sviatky tak zamestnanci z tejto kategórie prídu o vyše 126 eur zo svojej ročnej mzdy.
Rovnako negatívny dopad to bude mať na zamestnancov, ktorí v bežných pracovných dňoch nemajú sviatočné zmeny. Títo zamestnanci nebudú mať na konci roka nižší plat, avšak musia pracovať viac dní za tú istú mzdu. To znamená, že ich priemerný denný zárobok sa reálne zníži. Pre rodiny s deťmi, ktoré majú počas sviatkov napríklad školské prázdniny, vznikajú ďalšie komplikácie, keďže rodičia budú nútení čerpať dovolenku alebo vyhľadávať služby starostlivosti, čo znamená priame finančné náklady.
Odborníci kritizujú logiku opatrenia
Ekonomickí analytici spochybňujú efektívnosť tohto opatrenia z dlhodobého hľadiska. Argumentujú, že zrušenie sviatkov rieši aktuálny rozpočtový deficit len jednorazovo a nerieši systémové problémy verejných financií. Obzvlášť sporné je to, že len dva zrušené sviatky – 6. január a 8. máj – sú plánované ako dočasné opatrenie, zatiaľ čo 17. november má byť pracovným dňom natrvalo.
Podobné kroky vnímajú odborníci ako administratívne jednoduché, ale nesystémové riešenie, ktoré presúva ekonomickú ťarchu konsolidácie na plecia zamestnancov. Slovensko pritom už dnes patrí medzi krajiny, kde sa pracuje viac hodín ročne v porovnaní s priemerom EÚ a OECD. Zrušenie sviatkov situáciu ešte viac zhorší a podkopáva rovnováhu medzi pracovným a osobným životom občanov.
Navrhované opatrenie, hoci by mohlo krátkodobo posilniť štátny rozpočet, zanecháva za sebou otázniky nad jeho dlhodobým prínosom. Pre zamestnancov predstavuje nielen stratu príjmov, ale aj degradáciu symboliky sviatkov, ktoré slúžia ako pripomienka historických udalostí a kultúrnych hodnôt.
