Ekonomické spomalenie na Slovensku prináša viditeľné zmeny na trhu práce. Hospodársky rast za druhý štvrťrok 2025 dosiahol len 0,6 %, čím sa potvrdzujú obavy o vývoj trhu. Miera nezamestnanosti, ktorá dlhodobo klesala, začína narastať, a očakáva sa, že do konca roka sa zvýši až o jeden percentuálny bod. Tento nepriaznivý vývoj ovplyvňujú najmä problémy fabrikácií, ktoré čelia znižovaniu zákaziek a rastúcim cenám energií, čo vedie k prepúšťaniu. Rýchlo sa meniaci trh práce a globálne trendy však prinášajú ešte hlbšie výzvy.
Regionálne rozdiely a tlak na zamestnancov
Jedným z dôsledkov spomalenia ekonomiky je nerovnomerný dopad na slovenské regióny. Zatiaľ čo nezamestnanosť v oblastiach ako Trenčín, Nitra a Galanta zostáva relatívne nízka na úrovni 2,2 %, regióny ako Kežmarok, Rimavská Sobota či Vranov nad Topľou čelia takmer desaťpercentnej miere nezamestnanosti. Vysoká konkurencia na pracovnom trhu a úbytok pracovných ponúk oslabujú pozíciu zamestnancov, ktorí majú menej možností na vyjednávanie platových podmienok. Očakáva sa, že rast miezd sa vzhľadom na aktuálne trendy výrazne spomalí.
Rovnaký tlak je citeľný aj v sektore absolventov, ktorí čelili poklesu ponúk v juniorských pozíciách. Firmy obmedzujú náklady a automatizujú procesy, čo spôsobuje, že mnohé tradičné pozície sa z trhu postupne vytrácajú. Tento vývoj zdôrazňuje potrebu adaptácie zamestnancov na nové podmienky, čo zahŕňa nielen zlepšovanie technických zručností, ale aj rozvoj kreativity, analytického myslenia a digitálnych schopností, ktoré sú stále viac nevyhnutné na udržanie konkurencieschopnosti.
Trendy ako AI a dekarbonizácia menia pravidlá hry
Hlboké štrukturálne zmeny na trhu práce sú živené megatrendmi, ako je automatizácia, umelá inteligencia a prechod na zelenú ekonomiku. AI zásadne mení charakter zamestnaní, pričom na jednej strane redukuje potrebu na rutinných pozíciách a na strane druhej otvára príležitosti tým, ktorí dokážu efektívne využiť jej potenciál. Odborníci očakávajú, že do roku 2030 môže byť takmer 40 % aktuálnych kvalifikácií zastaraných, čo núti zamestnancov k neustálemu vzdelávaniu a prispôsobovaniu sa.
Okrem automatizácie bude nutnosťou nasledovať aj zmeny súvisiace s dekarbonizáciou. Odvetvia s vysokou uhlíkovou stopou, napríklad metalurgia, výroba cementu či chemický priemysel, budú čeliť veľkému tlaku, čo môže viesť k útlmu ich činnosti. Na druhej strane sa očakáva rast v sektoroch ako stavebníctvo, obnoviteľné zdroje energie a priemysel zameraný na trvalo udržateľné technológie. To môže znamenať príležitosti pre zamestnancov, ktorí sú ochotní sa preškoliť a adaptovať na nové podmienky.
Budúcnosť závisí od aktívneho prístupu
Pre slovenských zamestnancov to znamená, že postavenie na trhu práce už nebude možné vnímať ako nemenné. Spájajúce sa výzvy – od krátkodobého ekonomického tlaku až po dlhodobé štrukturálne zmeny – vyžadujú proaktívny prístup k vzdelávaniu a získavaniu nových zručností. Skončila sa éra, keď vzdelanie získané v mladosti zabezpečilo istotu zamestnania až do dôchodku.
V konečnom dôsledku bude rozhodujúca schopnosť zamestnancov prispôsobiť sa týmto výzvam. Napriek náročným podmienkam prináša dynamický trh zároveň aj nové možnosti, ktoré dokážu využiť najmä tí, ktorí sa neustále rozvíjajú. Slovensko tak čelí nielen ekonomickým otázkam, ale aj potrebám zásadnej transformácie trhu práce a ekonomiky ako celku.
