Slovensko sa aj naďalej stretáva s výraznými rozdielmi v priemerných mesačných zárobkoch, ktoré sú závislé od regiónu a odvetvia. Kým pracovníci na západe krajiny si prídu na vyššie výplaty, východ zaostáva. Táto nerovnováha má priamy dopad na kvalitu života obyvateľov v rôznych častiach Slovenska a poukazuje na potrebu komplexných ekonomických riešení.
Priepastné rozdiely medzi regiónmi
Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR dosiahla priemerná hrubá mzda na Slovensku v druhom štvrťroku 1654 eur, čo znamená medziročný rast o deväť percent. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka to znamená nárast zárobkov o 134 eur mesačne. Tento pozitívny vývoj však nie je rovnomerne rozložený.
Bratislavský kraj zostáva na čele rebríčka s priemernou hrubou mzdou vo výške 1960 eur, čo ho robí jediným regiónom s nadpriemerným zárobkom. Košický kraj si v druhom štvrťroku udržal hodnotu 1629 eur, čím dosiahol vyšší rast miezd ako iné regióny. Naopak, Prešovský kraj dosiahol priemernú mzdu len 1299 eur, čím potvrdil najhoršie postavenie spomedzi všetkých slovenských krajov.
Kto zarába najviac a kto najmenej?
Medzi jednotlivými odvetviami možno taktiež pozorovať výrazné rozdiely. Najvyššie platy sú tradične spojené s odvetvím informácií a komunikácie, kde pracovníci priemerne zarobia 2600 eur. Finančníci a odborníci v oblasti poskytovania elektriny, plynu a vody si tiež prichádzajú na nadpriemerné mzdy.
Opačná situácia je v sektore ubytovania a stravovania, kde hrubý priemerný mesačný príjem neprekročil hodnotu 1100 eur. Tento sektor čelí mnohým výzvam, medzi ktoré patrí najmä vysoká konkurencia a sezónny charakter niektorých ponúkaných prác. Zamestnávatelia preto často nemajú priestor na razantné zvyšovanie miezd, čo negatívne ovplyvňuje stabilitu a motiváciu zamestnancov.
Očakávania pre nasledujúce obdobia
Hoci sú rastúce mzdy pozitívnym signálom pre slovenskú ekonomiku, odborníci sú vo svojich prognózach opatrní. Očakáva sa, že dynamika rastu miezd v nasledujúcich kvartáloch spomalí, čo odráža celkovú náročnosť ekonomickej situácie súvisiacej s infláciou a ďalšími makroekonomickými faktormi. Napriek neúprosnej realite rozdielov je zrejmé, že rôzne regióny a sektory budú musieť čeliť neustálej výzve vyrovnávania týchto nerovností.
