Slovenskí dôchodcovia si od januára 2026 finančne polepšia. Dôvodom je navýšenie životného minima na 284,13 eura mesačne, od ktorého sa priamo odvíja aj výška minimálneho dôchodku. Ten od nového roka citeľne narastie – základná suma minimálneho dôchodku za 30 rokov kvalifikovaného dôchodkového poistenia stúpne zo súčasných približne 397 eur na nových 411,90 eura.
Z čoho sa počítajú minimálne dôchodky a koľko seniori získajú?
Kľúčovým faktorom pre výpočet minimálnych dôchodkov je práve výška životného minima, ktorá sa od 1. júla 2025 stanovila na úroveň 284,13 eura. Minimálny dôchodok pre prvých 30 rokov poistenia predstavuje 145 % životného minima. Za každý ďalší rok sa táto percentuálna sadzba zvyšuje odstupňovane podľa odpracovaných rokov.
Presnejšie povedané, po 30 rokoch kvalifikovaného poistenia bude senior dostávať 411,90 eura mesačne. Ak bude mať dôchodca kvalifikovaných poistených rokov viac, dosiahne výrazne vyššie sumy. Pri 40 kvalifikovaných rokoch dôchodok dosiahne 484,30 eura, pri 50 rokoch dokonca až 575,40 eura a tých, čo odpracovali až 60 rokov, čaká garantovaných 724,60 eura mesačne. Každá suma sa pritom zaokrúhľuje smerom nahor na najbližších 10 eurocentov.

Ktoré roky poistenia sa počítajú?
Dôležité však je, že nie všetky odpracované roky sú automaticky kvalifikovanými rokmi dôchodkového poistenia. Do kvalifikovaného obdobia sa zahŕňajú roky pred rokom 1993, ďalej obdobia po roku 1993, ak osobný mzdový bod v danom roku dosiahol aspoň hodnotu 0,241, taktiež rok splnenia podmienky na starobný či invalidný dôchodok a tiež obdobia poistenia získané v zahraničí.
Významným sociálnym aspektom tejto zmeny je ochrana najzraniteľnejšej skupiny seniorov pred hrozbou chudoby. Ide predovšetkým o bývalých pracovníkov s nízkymi príjmami, ktorým štát garantuje minimálny dôchodok ako istotu stabilného príjmu.
Ďalšie dôchodkové opatrenia a ich dopad na verejné financie
Nielen minimálne dôchodky budú v najbližšom období faktorom ovplyvňujúcim životnú úroveň seniorov. Ministerstvo práce nedávno potvrdilo, že trináste dôchodky budú pokračovať v nezmenenej podobe aj v roku 2025. Ich výška nebude závislá od základného dôchodku jednotlivých skupín seniorov, čím zostáva zachovaný solidárny charakter tejto dávky.
Táto sociálna dávka však predstavuje pre štátny rozpočet značnú finančnú záťaž. Odborníci už dnes upozorňujú, že výdavky na trináste dôchodky môžu brzdiť proces konsolidácie verejných financií, ktorú Slovensko aktuálne plánuje. Preferencia súčasného systému bola zdôvodnená jednoduchšou administráciou a férovým princípom rovnosti medzi dôchodcami bez ohľadu na výšku ich pravidelnej mesačnej penzie.