Slovenské podniky v posledných rokoch čelia neustálemu rastu nákladov na zamestnancov, ktorý však zamestnanci na svojich výplatných páskach len minimálne pocítili. Aktuálne dáta ukazujú, že rozdiel medzi tým, čo platí zamestnávateľ, a tým, koľko dostane zamestnanec, sa neustále prehlbuje. Veľkú úlohu pritom zohrávajú dane, odvody a ďalšie príplatky, ktoré výrazne ovplyvňujú celkové náklady na zamestnanosť.
Náklady na zamestnanca rastú, reálne mzdy stagnujú
Podľa analýzy Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) sa náklady na zamestnanca v priemysle za posledných šesť rokov zvýšili o 14 percent. V praxi to znamená, že priemerný zamestnanec v tomto sektore dnes stojí zamestnávateľa viac ako 3500 eur mesačne, zatiaľ čo na výplatnej páske uvidí len 1765 eur. Medzi sumou, ktorú zamestnávateľ vynaloží, a skutočnou mzdou zamestnanca tak vzniká dvojnásobný rozdiel. V porovnaní s rokom 2019 sa tieto náklady zvýšili približne o 500 eur aj pri nezmenenej mzde zamestnanca.
Odborníci upozorňujú, že jadrom problému je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku, ktoré patrí k najvyšším v regióne. Tento fenomén výrazne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenských podnikov v porovnaní s firmami z okolitých krajín či iných členov Európskej únie. Okrem samotnej mzdy zvyšujú celkové náklady pre podnikateľov aj povinné príplatky, dane či odvody, pričom samotní zamestnanci z týchto peňazí profitujú len okrajovo.
Metodika a pohľad štátu sa líšia
Ministerstvo financií Slovenskej republiky upozorňuje, že prezentované rozdiely medzi mzdami a celkovými nákladmi sú skreslené rozdielnym spôsobom výpočtu. Podľa oficiálnych údajov rezortu sa daňovo-odvodové zaťaženie priemerného zamestnanca do roku 2024 dokonca skôr znižovalo ako rástlo. Údaje sú podľa ministerstva relevantné iba v prípade jednotnej metodiky a medzinárodného porovnania, čo však nie vždy býva naplnené v nezávislých analýzach.
Odborové organizácie v tejto súvislosti navrhujú presunúť záťaž z práce na iné typy daní, podľa vzoru vyspelých európskych ekonomík. Ideálne by bolo, aby bol pomer zdaňovania práce a kapitálu na úrovni 50 na 50 percent. Zároveň upozorňujú, že do celkových nákladov sa zahŕňajú aj benefity stanovené zákonom, napríklad príspevky na šport a rekreáciu. Ministerstvo financií však pripomína, že tieto benefity sú pre firmy daňovo odpočítateľné, čo im v konečnom dôsledku uľahčuje daňovú záťaž.
Konkurencieschopnosť firiem je ohrozená
Súčasná situácia kladie slovenské podniky pod stále väčší tlak. Vysoké náklady na zamestnancov obmedzujú potenciál na medziročné zvyšovanie reálnych miezd a zároveň zhoršujú možnosti slovenských firiem konkurovať na európskom trhu. Napriek tomu, že zamestnávatelia odvádzajú do systému čoraz viac financií, reálny príjem ľudí rastie pomalšie a rozdiel medzi nákladmi zamestnávateľa a čistou mzdou zamestnanca sa stále zväčšuje.
