Rast cien potravín opäť mení správanie Slovákov pri nákupoch. Podľa najnovšieho jesenného prieskumu FOOD barometer, ktorý pripravila spoločnosť Edenred, už 32 percent ľudí vedome znižuje kvalitu svojej stravy, aby udržali rodinný rozpočet. Odborníci upozorňujú, že hoci je situácia výrazne lepšia než pred niekoľkými rokmi, dlhodobé šetrenie na jedle môže prispieť k zdravotným ťažkostiam.
Výživa je pre správne fungovanie organizmu kľúčová, napriek tomu na nej Slováci čoraz častejšie šetria. Inflácia a rast cien v obchodoch aj reštauráciách zasahujú všetky oblasti života a jedlo patrí medzi tie, kde sa dopady prejavujú najrýchlejšie. Prieskum prebiehal na vzorke 1 048 dospelých obyvateľov Slovenska a zachytáva stav v roku 2025.
Šetrenie na kvalite jedla
V porovnaní s minulým rokom sa podiel ľudí, ktorí siahajú po lacnejších a menej kvalitných potravinách, mierne zvýšil z 30 na 32 percent. Z dlhodobejšieho hľadiska však čísla naznačujú skôr zlepšenie. V roku 2023 priznalo šetrenie na kvalite stravy 42 percent Slovákov a počas covidového roka 2022 to bolo až 54,9 percenta. Trend teda smeruje k nižšiemu podielu ľudí, ktorí rezignujú na kvalitu, hoci medziročný nárast upozorňuje na pretrvávajúci tlak cien.
Riaditeľka pre Public Affairs v spoločnosti Edenred Lívia Bachratá pripomína, že napriek aktuálnemu nárastu existuje priestor na mierny optimizmus. Podľa nej sa aj vďaka osvete zvyšuje povedomie o tom, že kvalitná a vyvážená strava pomáha človeku lepšie fungovať, pracovať a zarábať peniaze. Zdravé jedlo teda nie je len náklad, ale aj investícia do výkonnosti a dlhodobého zdravia.
Jedlo zaťažuje rodinný rozpočet
Prieskum sa súčasne pýtal, akú časť mesačných príjmov pohlcujú výdavky na potraviny. Ukázalo sa, že ide o jednu z najťažších položiek v rozpočte domácností. Pre 32 percent opýtaných predstavuje strava 20 až 30 percent mesačného rozpočtu. Ďalších 22 percent uviedlo, že na potraviny míňa až 40 percent svojich príjmov, čo už výrazne obmedzuje zvyšné výdavky domácnosti.
Situácia je ešte náročnejšia pre skupinu ľudí, ktorí na jedlo vynakladajú viac než 40 percent príjmov. Takto odpovedalo 18 percent respondentov, čo odborníci označujú za alarmujúce. Napriek tomu väčšina Slovákov nechce znižovať kvalitu stravy za každú cenu a radšej šetrí v iných oblastiach. Až 63 percent ľudí uviedlo, že obmedzujú iné výdavky, aby si udržali úroveň jedla. Len 6 percent opýtaných tvrdí, že kvalita jedla pre nich nie je dôležitá.
Stravné lístky a realita cien
V roku 2025 sa stravné pre zamestnancov upravovalo dvakrát v nadväznosti na rast cien v reštauráciách, konkrétne v apríli a potom v decembri. Väčšina Slovákov však tieto úpravy nepovažuje za dostatočné. Presne 50 percent respondentov si myslí, že zvyšovanie hodnoty stravného iba oneskorene dobieha skutočný rast cien jedál a nápojov. Podľa ďalších 35 percent stravné za reálnymi cenami dokonca výrazne zaostáva.
Len 15 percent opýtaných verí, že aktuálna výška stravného reálne kompenzuje zdražovanie stravovania v reštauráciách. Vnímanie hodnoty stravných lístkov tak ukazuje, že pre mnohých zamestnancov už obed v podniku prestáva byť samozrejmosťou a stáva sa skôr príležitostnou možnosťou. To sa následne prejavuje aj v čoraz väčšom presune k domácej príprave jedla.
Neprehliadnite
Domáce varenie prevláda
Ak si ľudia nemôžu dovoliť obedovať v reštaurácii, najčastejšie siahnu po vlastnej kuchyni. Až 77 percent Slovákov dáva v takejto situácii prednosť doma pripravenému jedlu. Pre 17 percent respondentov je riešením suchý alebo studený obed, čo síce šetrí peniaze, ale zväčša aj na úkor výživovej hodnoty. Iba 6 percent opýtaných priznalo, že v prípade finančného tlaku obed úplne vynechá.
Lívia Bachratá upozorňuje, že dôraz na domácu stravu má dve strany. Na jednej strane domácnosti ušetria a môžu si lepšie kontrolovať zloženie jedla, čo im umožňuje udržať aspoň určitú kvalitu aj pri rastúcich cenách potravín. Zároveň však tento trend predstavuje riziko pre reštauračný sektor, ktorý už teraz čelí nižšej návštevnosti. Napriek ekonomickému tlaku sa pritom potvrdzuje, že väčšine Slovákov záleží na tom, čo jedia, a snažia sa udržať kvalitu stravy v rámci svojich možností.
