Podľa dostupných informácií ruský prezident Vladimir Putin potajomky použil finančné prostriedky uložené v bankách bežnými občanmi na pokrytie nákladov spojených s pokračujúcou vojnou na Ukrajine. Táto šokujúca správa prichádza v čase prebiehajúcej ekonomickej krízy a zvyšujúcich sa obáv z úplného kolapsu ruského finančného sektora. Na tieto kritické problémy upozornila ukrajinská komentátorka Anna Kovalčuková, ktorá sa dlhodobo venuje analýzam rusko-ukrajinského konfliktu.
Masívny výpadok splácania dlhov rozhýbal bankový chaos
V súčasnosti sa Rusko stretáva so závažnou krízou, ktorá sa prejavuje predovšetkým v dramatickom stave bankového sektora. Aktuálne dlh prestali splácať viac ako 2 milióny ruských občanov a dlžníci sa čoraz častejšie ocitajú s viacerými nesplácanými pôžičkami naraz. Odborníci predpokladajú, že do jedného roka stúpne počet ľudí neschopných uhrádzať svoje záväzky na viac ako 4 milióny, čo by znamenalo historický rekord v dejinách Ruskej federácie.
Ako reakciu na túto situáciu malo ruské ministerstvo vnútra, ktoré ovláda políciu a tajnú službu FSB, podľa zverejnených informácií navrhnúť radikálne opatrenie: úplný zákaz poskytovania spotrebných úverov verejnosti. Hoci ministerstvo oficiálne poprelo, že tento návrh je v príprave, Anna Kovalčuková upozorňuje, že sa táto myšlienka reálne zvažuje. Podľa dostupných informácií sa hovorí aj o tzv. „osobných pohovoroch“, čo by znamenalo povinnosť občanov podstúpiť osobné preverovanie na pobočkách FSB len za účelom schválenia bežnej pôžičky či nákupu domácich spotrebičov.

Bankové fondy zneužité na vojnu, riziko neodvratnej straty úspor
Kovalčuková súčasne predstavila aj najviac alarmujúce zistenie: finančné prostriedky, ktoré obyvatelia Ruska majú uložené vo svojich bankách, boli potajomky presunuté zo strany Putina na pokrytie finančných potrieb prebiehajúcej vojny proti Ukrajine. Podľa komentátorky jednoduchá dostupnosť zdrojov z ruských bánk umožnila Kremľu počiatočne skryť rozsah kritického stavu finančných rezerv štátu. Teraz však existuje vážne riziko, že občania, ktorí by sa v panike pokúsili ihneď vybrať svoje úspory, by už nemali šancu dostať svoje peniaze späť.
Tento krok vlády a tajné financovanie vojny z úspor ruského obyvateľstva by mohlo zasadiť vážnu ranu dôvere občanov v bankový sektor krajiny. Reálne hrozí, že ak dôjde k nekontrolovanému hromadnému výberu hotovosti, viaceré ruské banky skolabujú a milióny Rusov by tak definitívne prišli o svoje celoživotné úspory.
Medzinárodné vnímanie ruskej ekonomiky ako ilúzia
Tieto závažné skutočnosti zároveň vyvracajú často propagovaný obraz Ruska ako silnej a odolnej ekonomiky. Podľa Kovalčukovej analýzy ide o iluzórny obraz, ktorý nezodpovedá realite a skôr pripomína ideu tzv. „papierového tigra“. Tieto tvrdenia sú v rozpore s niektorými politickými predstaviteľmi, ako napríklad bývalý americký prezident Donald Trump, ktorý Rusko západným politikom opakovane predstavoval ako ekonomicky silného partnera.
Pozícia Kovalčukovej zdôrazňuje, že situácia v Rusku pripomína procesy koncom osemdesiatych rokov minulého storočia, ktoré viedli k rozpadu Sovietskeho zväzu. Nesprávny odhad Putinovej administratívy ohľadom vojenských kapacít a finančnej odolnosti krajiny podľa nej viedol k narastajúcemu zadlženiu a ekonomickému úpadku štátu.
Rusko sa tak ocitá v kritickej situácii, keďže rastúca strata dôvery občanov k finančným inštitúciám a hrozba nevyplatenia úspor môže viesť k dôsledkom nepredvídateľného rozsahu pre celkovú stabilitu štátu a ekonomiky.