Dôvera verejnosti v kľúčových šéfov bezpečnostných inštitúcií na Slovensku zostáva nízka. Najnovšie prieskumy ukazujú, že v období zvýšeného spoločenského napätia a sporov o fungovanie štátu majú Slováci obmedzenú dôveru v generálneho prokurátora, riaditeľa Slovenskej informačnej služby aj policajnú prezidentku. Výsledky zároveň naznačujú, že verejnosť je v otázkach kriminality jednotnejšia než pri hodnotení konkrétnych funkcionárov.
Podľa prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka.sk nedôveruje riaditeľovi SIS Pavlovi Gašparovi až 64 percent opýtaných. Dôveru mu vyjadrilo len 22 percent respondentov, zatiaľ čo zvyšok sa nevedel jednoznačne vyjadriť alebo uviedol, že ho nepozná. Z prieskumu vyplýva, že negatívne hodnotenie výrazne prevažuje nad pozitívnym.
Nedôvera vo vedenie rezortov
Podobne nepriaznivý obraz má aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Dôveruje mu 27 percent respondentov, no až 59 percent Slovákov mu nedôveruje. Znamená to, že počet ľudí s negatívnym pohľadom je viac než dvojnásobný v porovnaní s tými, ktorí ho hodnotia pozitívne. Aj v tomto prípade prieskum poukazuje na výrazne negatívnu bilanciu dôvery.
Zo sledovanej trojice vychádza v prieskume najlepšie policajná prezidentka Jana Maškarová. Dôveru jej prejavilo 28 percent opýtaných, zatiaľ čo nedôveru 42 percent. Hoci ide stále o viac negatívne než pozitívne hodnotenie, pomer medzi dôverou a nedôverou je v jej prípade menej vyhrotený než u šéfa SIS a generálneho prokurátora. Aj to poukazuje na celkovo nízku dôveru vo vedenie bezpečnostných zložiek.
Prieskum agentúry Focus sa uskutočnil od 1. do 9. decembra 2025 na vzorke 1050 respondentov. Pri všetkých troch predstaviteľoch tvorili zvyšok odpovedí možnosti „neviem“ alebo „nepoznám“, čo poukazuje na výrazný podiel nerozhodnutých respondentov.
Takmer jednomyseľná podpora trestov
Úplne iný obraz prinášajú výsledky prieskumu agentúry AKO pre TV JOJ, zameraného na otázku sprísnenia trestov pri opakovaných krádežiach. Až 89,3 percenta dospelej populácie Slovenska považuje za potrebné znovu prehodnotiť novelu Trestného zákona. Ide o jeden z najsilnejších konsenzov v oblasti kriminality za posledné roky.
Prieskum prebiehal od 11. do 18. novembra 2025 na vzorke 1000 respondentov a zameral sa na návrh generálneho prokurátora, aby sa opakované krádeže nad určitú hodnotu opäť posudzovali ako trestný čin. Určitú potrebu zmeny deklarovalo 64,4 percenta opýtaných a ďalších 24,9 percenta ju označilo za skôr potrebnú. Len 7,7 percenta ľudí považuje sprísnenie za zbytočné.
Rozdiely medzi skupinami
Najsilnejšia podpora sprísnenia trestného režimu sa prejavila u ľudí vo veku od 34 do 49 rokov a medzi respondentmi s vysokoškolským vzdelaním. Z regionálneho pohľadu dosiahli najvyššie hodnoty Bratislavský, Trenčiansky a Prešovský kraj. Vysoká miera podpory sa objavila u voličov viacerých politických strán, čo naznačuje, že téma presahuje tradičné politické delenie.
Neprehliadnite
Skeptickejšie postoje sa objavili najmä u seniorov nad 66 rokov, ľudí s najnižším stupňom vzdelania a medzi obyvateľmi Banskobystrického a Žilinského kraja. Z politického hľadiska sa väčšia opatrnosť ukázala u voličov strán Právo na pravdu, Sme rodina, SNS a Smer-SD. Aj napriek týmto rozdielom zostáva celkový obraz jasný: väčšina verejnosti považuje sprísnenie pravidiel pri opakovaných krádežiach za potrebné.
