Energeticky náročné podniky na Slovensku čelia rastúcemu tlaku pre extrémne ceny elektriny, ktoré ich výrazne znevýhodňujú voči konkurencii v USA a Ázii. Problém sa netýka len domáceho trhu, ale celej Európskej únie, kde ceny dlhodobo prevyšujú svetový priemer. Zatáľ čo elektrifikácia priemyslu napreduje, spotreba neklesá a podľa Medzinárodnej energetickej agentúry má do roku 2035 vzrásť minimálne o 40 percent.
Podnikatelia upozorňujú, že jadro ťažkostí spočíva v nastavení európskeho trhu s elektrinou. Na burze dnes cenu určuje najdrahší zdroj potrebný na pokrytie dopytu, ktorým sú spravidla plynové elektrárne. Ako uvádza euractiv.sk, tento mechanizmus spôsobuje, že náklad plynu ovplyvňuje ceny elektriny neúmerne často, hoci jeho podiel na výrobe je podstatne nižší.
Drahý plyn, drahá elektrina
Plyn tvorí menej ako pätinu produkcie elektriny v EÚ, no jeho cena sa prenáša do trhu viac ako polovicu času. Situáciu navyše komplikuje prechod od lacného potrubného plynu k nákladnejšiemu LNG. Na Slovensku je problém ešte výraznejší, keďže ceny komodity sú vyššie než v západnej Európe v dôsledku napojenia na maďarské a balkánske trhy.

Napätie rastie aj medzi hráčmi na domácej scéne. Minulý rok sa to prejavilo verejnou výmenou názorov medzi vedením Železiarní Podbrezová a Slovenských elektrární, kde sa spor týkal rozdielnych prístupov k nákupu energie na spotovom trhu oproti dlhodobým zmluvám. Podniky ako U. S. Steel Košice či cementárne pritom hovoria o potrebe riešiť situáciu okamžite aj systémovo.
Krátkodobo žiada priemysel kompenzácie zo strany štátu a zníženie regulovaných poplatkov. Dlhodobo však presadzuje zásadnú reformu trhu, najmä oddelenie ceny elektriny od plynu. Riešením majú byť stabilné kontrakty typu PPA alebo CfD, ktoré by umožnili preniesť výhody lacnejších obnoviteľných zdrojov priamo na odberateľov.
Reakcia Bruselu a riziká
Európska komisia reagovala vytvorením rámca CISAF na podporu dohody o čistom priemysle, ktorý členským štátom umožňuje zmierňovať vysoké ceny energií a podporovať dekarbonizáciu. Ministerstvo hospodárstva už pripravuje slovenskú schému v tomto režime. Odborníci však varujú pred rýchlym zrušením marginálneho oceňovania bez náhradného modelu.
Andrej Lednár z Prvej energetickej upozorňuje, že súčasný systém generuje príjmy potrebné na splácanie investícií do nových obnoviteľných zdrojov aj jadra. Náhle odstránenie modelu by mohlo ohroziť financovanie zelenej transformácie. Ako kompromis sa spomína efektívnejšie využitie Envirofondu, kde priemysel žiada zvýšiť návrat zdrojov z 12 na 25 percent.
Prečo sú dôležité PPA
PPA predstavujú dlhodobé zmluvy medzi výrobcom elektriny, najčastejšie z vetra alebo slnka, a konečným odberateľom z priemyslu. Podnik si v nich stanoví fixnú cenu na celé obdobie kontraktu a vyhne sa výkyvom spotového trhu, kde sa ceny menia z hodiny na hodinu podľa dopytu či počasia.
Pre firmy znamenajú PPA predovšetkým stabilitu nákladov a lepšie plánovanie. Počas energetickej krízy sa ukázalo, že podniky s takýmito zmluvami boli chránené pred extrémnymi cenami. Zároveň ide o dôležitý nástroj financovania, keďže banky poskytujú úvery na nové elektrárne len vtedy, ak majú zabezpečený budúci odbyt energie.
Okrem ekonomických prínosov majú PPA význam aj pre plnenie ESG záväzkov. Keď sa kontrakt viaže na konkrétny obnoviteľný zdroj, firma si môže vykazovať spotrebu zelenej elektriny priamo od výrobcu. Nové kapacity tak vznikajú bez potreby dotácií zo štátneho rozpočtu, pričom prínos majú výrobcovia aj priemyselní odberatelia.