Slovenský prezident dnes poberá mesačný príjem, ktorý presahuje 18-tisíc eur, čím predčí dokonca aj svojho francúzskeho kolegu. Táto suma predstavuje až dvanásťnásobok priemernej slovenskej mzdy, čo nemá obdobu v celej Európskej únii. Kým politickí predstavitelia žijú v luxuse, väčšina obyvateľstva sa musí zmieriť s mzdami, ktoré zaostávajú nielen za západnou Európou, ale už aj za susednými krajinami v strednej a východnej Európe.
Platy v regióne odhaľujú Slovensko ako outsidera
Zamestnanec na Slovensku dnes zarába v priemere o niečo viac než 1 500 eur v hrubom. V porovnaní s tým sú platy v okolitých krajinách výrazne vyššie. V Poľsku priemerná mzda už prekračuje 2 000 eur, v Česku je na úrovni vyše 1 900 eur, v Rumunsku prevyšuje 1 800 eur, a aj Maďarsko predbehlo Slovensko s takmer 1 700 eurami. Tento rastúci rozdiel, ktorý bol ešte pred desiatimi rokmi nepredstaviteľný, aktuálne poukazuje na stagnáciu domácej ekonomiky.
Zarážajúce je, že Slováci naďalej odvádzajú štátu viac na daniach v porovnaní so susedmi. Napriek vyššiemu zaťaženiu štát poskytuje slabšie verejné služby. Občania čelia nefunkčnému systému školstva, dlhým čakacím dobám v zdravotníctve a nedokončeným diaľniciam, ktoré brzdia hospodársky rozvoj krajiny. Spoločenská frustrácia pramení práve z tohto nepomeru medzi tým, koľko do systému prispievajú a čo za to dostávajú.
Deficit infraštruktúry a jeho dôsledky
Kým Poľsko či Maďarsko uspeli v budovaní diaľnic naprieč svojim územím, Slovensko naďalej zaostáva. Ani spojiť Žilinu s Ružomberkom po diaľnici nie je možné – chýbajúce úseky komplikujú dopravu a obmedzujú logistiku. Neriešená infraštruktúra má vážne dôsledky na priemyselné regióny, ktoré sú menej atraktívne pre zahraničných investorov. Očakávané investície často smerujú tam, kde cesty a diaľnice podporujú rýchlejší presun tovarov i pracovnej sily.
Výrazné rezervy vykazujú aj iné kľúčové oblasti. Slovenské školstvo zaostáva za konkurenciou nielen v medzinárodných rebríčkoch, ale aj v regionálnom porovnaní. Subštandardná úroveň vzdelania spôsobuje, že absolventi slovenských škôl často nedosahujú úroveň potrebnú pre výzvy moderného trhu práce. Tento začarovaný kruh sťažuje potenciálnu transformáciu ekonomiky a obmedzuje spoločenský rozvoj.
Politika štedrých platieb a sociálny populizmus
Od roku 2018 vzrástli sociálne výdavky až o 4 percentá HDP. Táto politika však vyvoláva diskusie, pretože peniaze sa často nepoužívajú na cieľové reformsystémy, ale sú vnímané ako nástroje politického marketingu. Miera chudoby tak napriek vyšším výdavkom naďalej mierne rastie, zatiaľ čo dlhodobé mechanizmy, ktoré by pomohli riešiť príčiny chudoby, chýbajú.
Podobne neudržateľná je situácia v dôchodkovom systéme. Nižšie príjmy obyvateľstva dnes predznamenávajú hrozivo nízke dôchodky v budúcnosti. Namiesto záväzných reforiem sa politické diskusie často točia okolo okamžitého zvyšovania dôchodkov, čo prispieva k zadlžovaniu štátu. Tento populistický prístup podrýva ekonomickú stabilitu a odkladá potrebné systémové zmeny.
Medzičasom platy politikov vytvárajú do očí bijúci kontrast. Slovenský premiér poberá plat vo výške 18-tisíc eur mesačne, čo predstavuje osemnásobok priemernej mzdy. Poslanci Národnej rady SR zarábajú takmer 5-násobok tohto priemeru. Tento nesúlad v odmeňovaní podkopáva dôveru verejnosti, ktorá zápasí s nízkymi príjmami a rastúcimi nákladmi na základné potreby.
