Rastúce ceny potravín už dlhodobo trápia slovenských spotrebiteľov a Protimonopolný úrad SR (PMÚ) nedávno zverejnil analýzu, ktorá prináša hlbší pohľad na príčiny tohto javu. Najnovšie zistenia naznačujú, že hlavný tlak na rast cien pochádza zo sektora výroby a spracovania potravín, kde firmy dokázali premietnuť zvýšené náklady do svojich cien a súčasne zvýšiť svoje ziskové marže.
Zvyšovanie marží v strednej časti reťazca
Podľa údajov PMÚ sa nahromadený tlak na vyššie ceny potravín koncentroval v strednej časti potravinárskeho reťazca, konkrétne medzi výrobcami a spracovateľmi. Do tejto kategórie patria podniky, ako sú mliekarne, pekárne či výrobne nápojov, ktoré si počas pandemického a postpandemického obdobia dokázali zvýšiť svoju ziskovosť aj napriek vyšším nákladom. Naopak, v maloobchode sa výrazný nárast marží neprejavil.
Z analýzy vyplýva, že firmy v tejto fáze reťazca prenášali náklady na energie, suroviny či logistiku priamo na spotrebiteľov a navyše pridávali vyššiu maržu. Tento trend prináša stabilnejšie zisky pre výrobcov, ktorí aj po znížení inflácie stále dosahujú lepšiu ziskovosť než pred pandémiou v roku 2019.
Paradox dovozu drahších potravín
Špecifickosť slovenského trhu umocňuje paradox, ktorý vzniká z rozdielov medzi exportom a importom potravín. Slovensko častejšie vyváža nespracované suroviny s nižšou pridanou hodnotou, pričom dováža už spracované potraviny s vyššou cenou. Tento systém spôsobuje, že slovenskí spotrebitelia často nakupujú drahšie produkty, a to aj napriek ich domácej dostupnosti.
Rast cien nebyť zahraničných dovozov by mohol byť miernejší, ale konkurencia medzi domácimi a zahraničnými výrobcami vedie k tomu, že slovenské firmy musia konfrontovať vyššie ceny na trhoch. Koncové ceny teda ovplyvňuje nielen domáci trh, ale aj dynamika importov drahších spracovaných výrobkov zo zahraničia.
Dopady vyšších nákladov a štátnej politiky
Ceny na trhu ovplyvňujú aj objektívne vyššie náklady, ktorým spoločnosti čelia nielen kvôli inflácii, ale aj kvôli turbulence na svetových trhoch. Zdraženie energií, surovín, logistiky a miezd patrí medzi kľúčové faktory, ktoré výrazne zaťažujú rozpočty výrobcov. Tieto náklady musia byť následne premietnuté do cien finálnych produktov, aby si firmy dokázali udržať rentabilitu.
Okrem externých faktorov výrazne vplýva na zvyšovanie cien aj domáca politika. Príkladom môžu byť vyššie dane či zdravotné odvody, ktoré zavádza vláda ako súčasť konsolidácie verejných financií. Tieto opatrenia prispievajú k ďalšiemu rastu prevádzkových nákladov v potravinárskom sektore, čo vedie k nevyhnutnému zvyšovaniu cien pre spotrebiteľov.
Kombinácia ekonomických a politických faktorov tak vytvára prostredie, v ktorom sú slovenskí výrobcovia nútení neustále zvyšovať svoje ceny. Tento tlak sa premieta do peňaženiek slovenských domácností, ktoré čelia drahším nákupom potravín.
