Slovensko od januára 2026 čaká výrazná zmena v systéme pomoci domácnostiam s energetickými nákladmi. Novým zákonom vláda ukončila plošné dotácie pre všetkých a zavádza takzvaný adresný systém, ktorý sa má podľa vládneho odhadu dotknúť deviatich z desiatich domácností. Táto zmena vyvoláva rozsiahlu diskusiu, pričom odborníci upozorňujú na nedostatky v efektivite a riziko plytvania verejnými zdrojmi.
Flexibilné nástroje štátu
Od začiatku roku 2026 prestane platiť cenový strop pre energie, ktorý ochraňoval všetky domácnosti pred skokovými zmenami počas energetickej krízy. Namiesto neho sa opätovne uplatní regulácia cien plynu a tepla zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ceny elektriny však zostanú stabilné vďaka platnému memorandu vlády so Slovenskými elektrárňami.
Nový systém pomoci prinesie pre vládu možnosť rozhodnúť medzi reguláciou cien energií pre vybrané domácnosti alebo poskytnutím finančných poukážok na úhradu faktúr. Nárokovateľnosť bude automatická a štát bude občanov o priznaní pomoci informovať priamo, bez potreby manuálnej žiadosti.
Široký rozsah kritizovaný odborníkmi
Zavedenie nového adresného systému, ktorý plánuje podporiť až 90 percent domácností, čelí vlne kritiky zo strany odborníkov. Argumentujú, že až také široké zásahy sú zbytočné a neodôvodnené, najmä ak sa má pomoc sústrediť na energeticky zraniteľné skupiny. Analytici odhadujú, že efektívnejším zacielením by sa dalo ušetriť 150 až 400 miliónov eur, čo sú porovnateľné čísla s príjmom očakávaným od zvýšených zdravotných odvodov zamestnancov.
Vládni predstavitelia odmietajú úzke cielenie pomoci s odôvodnením, že širšia podpora je nevyhnutná pre zachovanie sociálnej rovnováhy, no zároveň prináša neistoty ohľadom využitia verejných zdrojov. Základom rozhodovania bude nový informačný systém, ktorý spojí údaje o príjmoch, majetku a spotrebe energií každého občana prostredníctvom dát z verejných inštitúcií.
Financovanie a obavy o bezpečnosť údajov
Systém pomoci si v roku 2026 vyžiada 435 miliónov eur, čo je viac ako suma, ktorú vláda minula na pomoc v tomto roku. Tieto náklady plánuje vláda pokryť prostredníctvom nevyužitých eurofondov, ktorých alokáciu na tento účel premiér vyrokoval na európskej úrovni.
Súčasne so zákonom prešlo zrušenie možnosti občanov odmietnuť zber svojich údajov, ktoré bude nový informačný systém na analýzu nároku na energopomoc využívať. Štát plánuje prepojiť údaje z katastra nehnuteľností, finančnej správy, Sociálnej poisťovne a ostatných inštitúcií. Ministerstvo hospodárstva ubezpečuje, že systém bude prevádzkovaný s maximálnou úrovňou bezpečnosti a citlivé údaje budú anonymizované a priebežne mazané.
Napriek týmto sľubom z vedenia rezortu však kritici varujú pred zneužitím tak rozsiahlej databázy osobných informácií do budúcna. Opozícia považuje nový systém za rizikový projekt, ktorý potenciálne ohrozuje súkromie občanov, hoci vláda stavila na jeho kľúčovú úlohu v reforme energetickej pomoci.
