Sociálna poisťovňa sa pustila do vyjasňovania častých nedorozumení a mylných predstáv o slovenských dôchodkoch. Verejnosť bola informovaná o základných pravidlách týkajúcich sa podmienok na získanie dôchodku, jeho výpočtu, ako aj možností zamestnania popri poberaní rôznych dôchodkových dávok. Zamerala sa najmä na kľúčové otázky, ktoré v spoločnosti vyvolávajú diskusie.
Nárok na dôchodok: Minimálne podmienky a výška dávky
Jedným z najčastejších omylov je presvedčenie, že starobný dôchodok patrí každému bez ohľadu na počet odpracovaných rokov. Pre vznik nároku je však potrebných minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia. Pri tak krátkom období poistenia však jednotlivci musia očakávať nízke sumy dôchodkových dávok. Podmienky sú ešte prísnejšie pri minimálnom dôchodku, kde je potrebné získať až 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
Výška dôchodku závisí od viacerých faktorov – celkového počtu odpracovaných rokov, výšky hrubých zárobkov počas produktívneho života, účasti v 2. pilieri, ako aj pracovnej aktivity po dosiahnutí dôchodkového veku. Osoby, ktoré zostanú ekonomicky aktívne aj po splnení vekového limitu, si môžu svoj dôchodok zvýšiť.

Zrazenie predčasného dôchodku je trvalé
Niektorí si myslia, že suma predčasného dôchodku sa po dosiahnutí riadneho dôchodkového veku automaticky prepočíta a zvýši. V skutočnosti je krátenie za skorší odchod do dôchodku trvalé a suma dôchodku sa nemení. Po dovŕšení dôchodkového veku sa síce zmení iba názov dávky na „starobný dôchodok“, no jej výška zostáva rovnaká.
Výnimku predstavujú prípady, keď bol predčasný dôchodok poberateľovi pozastavený z dôvodu nástupu do zamestnania. Po dosiahnutí dôchodkového veku sa výpočet upraví tak, že zníženie za obdobie, kedy bol dôchodok pozastavený, sa zohľadní.
Možnosti práce popri dôchodku
Medzi často šírené mýty patrí aj predstava, že invalidní dôchodcovia nemôžu pracovať. V skutočnosti môžu byť zamestnaní bez akéhokoľvek obmedzenia – či už ide o typ pracovného pomeru, počet odpracovaných hodín alebo výšku zárobku. To isté platí aj pre poberateľov sirotského dôchodku, pokiaľ daná osoba spĺňa podmienky nezaopatreného dieťaťa. Na nárok na dávku nemá vplyv ani ich svadba, rodičovstvo či odsťahovanie z rodinnej domácnosti.
Ohľadom nezamestnanosti Sociálna poisťovňa pripomenula, že obdobie evidencie na úrade práce sa, na rozdiel od pracovnej činnosti, do dôchodkového poistenia nezapočítava. Ak si však chcú jednotlivci zabezpečiť toto obdobie pre výpočet ich budúcich dôchodkov, môžu si poistenie doplatiť dobrovoľne. Dôchodky sú inak vyplácané vopred na konkrétny mesiac, čím sa odlišujú od výplat, ktoré sa vyplácajú spätne.
Štátom poistení: Rodičia, opatrovatelia a ďalšie skupiny
Niektoré osoby, ktoré nikdy nepracovali alebo nemali povinnosť platiť odvody, môžu v istých prípadoch získať dôchodok, ak za nich poistné odvádzal štát. Táto možnosť sa týka skupín ako rodičia starajúci sa o dieťa do šiestich rokov (alebo do 18 rokov v prípade chorých detí), opatrovatelia či osobní asistenti. Patria sem aj poberatelia úrazovej renty, vojaci v dobrovoľnej príprave či chránení svedkovia, ktorí čelili životnému ohrozeniu.
Aj keď štát za tieto osoby odvádza poistné, ich dôchodok nemusí byť vysoký, keďže dôchodkový systém funguje na zásluhovom princípe. Výška dávky sa vypočítava na základe osobného mzdového bodu, ktorý odráža príjem a počet odpracovaných rokov. U osôb, ktoré pracovali minimálne alebo vôbec, môže dôchodok dosahovať len desiatky eur.
Podľa Sociálnej poisťovne sú tieto informácie zásadné pre pochopenie systému a pre plánovanie finančnej stability obyvateľov na Slovensku. Verejnosť je vyzývaná k zodpovednému prístupu k pracovnému životu, ktorý má kľúčový význam pre výšku ich budúcich dôchodkových dávok.