Prezident Slovenskej republiky, Peter Pellegrini, oznámil, že referendum žiadajúce neuplatňovať sankcie proti Rusku nie je možné vyhlásiť. Rozhodnutie odôvodnil zásadnými nedostatkami, ktoré objavil v navrhovanej otázke. Informoval o tom na tlačovej konferencii v Bratislave.
Prezident kritizoval nejasnosti v otázke referenda
V petícii, ktorú iniciovalo mimoparlamentné Slovenské hnutie obrody, mala byť referendová otázka nasledovná: „Súhlasíte s tým, aby SR neuplatňovala sankcie voči Ruskej federácii, ktoré škodia slovenským občanom, živnostníkom a podnikateľom?“ Pellegrini dôkladne preskúmal túto otázku a konštatoval, že obsahuje minimálne tri nejasnosti, pre ktoré nemôže byť predmetom platného referenda.
Jednou zo zásadných pochybností podľa Pellegriniho zostáva nejednoznačné označenie subjektu označovaného pojmom „Slovenská republika“. Otázka podľa neho neuvádza dostatočne jasne, či ide o štátne orgány, samosprávu, podnikateľské subjekty alebo občanov. Toto neurčenie bráni definovať, kto by mal referendum záväzne vykonávať a kto by z neho mal vychádzať.
Prezident navyše uviedol, že ani samotné vyjadrenie „sankcie voči Ruskej federácii“ nie je dostatočne jednoznačné. Nie je jasné, či sankcie majú byť namierené len voči ruskému štátu, jeho štátnym orgánom, prípadne voči ruským občanom a firmám, alebo tiež voči subjektom z tretích krajín figurujúcim na sankčných zoznamoch. Tieto okolnosti podľa neho spôsobujú, že navrhovaná otázka vierohodne nevyhovuje ústavným podmienkam, ktoré referendum vyžaduje.
Ďalším problémom je podľa prezidenta použitá fráza „škodia slovenským občanom, živnostníkom a podnikateľom“. Chýba tu presný mechanizmus, zákon alebo autorita, ktoré by mohli jednoznačne posúdiť škodlivosť jednotlivých sankcií. Bez takej jasnej definície a kritérií by bolo podľa Pellegriniho výsledné znenie referenda nevykonateľné a v praxi by vznikali závažné komplikácie s jeho realizáciou.
Zásadné otázky súvisiace s vykonateľnosťou a právnou záväznosťou
Pred svojím konečným rozhodnutím konzultoval prezident uznávané autority v oblasti práva aj medzinárodných vzťahov. Na základe stanovísk ministerstva spravodlivosti a ministerstva zahraničných vecí následne Pellegrini dospel k záveru, že ani pri prípadnom súhlase občanov v referende by nebolo možné v praxi výsledky referenda reálne vykonávať.
Pellegrini zdôraznil, že základnou podmienkou referenda je prijatie jednoznačného, zrozumiteľného rozhodnutia, ktoré zároveň musí byť aj právne záväzné a vykonateľné. Referendová otázka, ktorá tieto atribúty nenapĺňa, podľa neho jednoducho nemôže byť predmetom legitímneho celoštátneho hlasovania.
Prezident pripomenul, že sankcie voči Rusku prijíma Európska únia jednomyseľne na svojich samitoch, pričom Slovenskú republiku tam reprezentuje predseda vlády Robert Fico. Slovensko už pritom opakovane 17-krát v Bruseli zahlasovalo za aktuálne platné sankcie. Prijatím opatrení na európskej úrovni sa sankcie po jednomyseľnom schválení všetkých krajín stávajú automaticky súčasťou slovenského právneho poriadku, pripomenul Pellegrini.
Ak by Slovensko odmietlo dodržiavať tieto dohody prostredníctvom referenda, prakticky by tým negovalo svoje vlastné hlasovanie na európskej úrovni. Navyše od 1. augusta bude na Slovensku zákonom zakotvená aj trestnosť porušovania takýchto schválených sankcií, upozornil prezident. Podľa Pellegriniho výsledok navrhovaného referenda by sa teda dostal do otvoreného konfliktu s medzinárodnými záväzkami krajiny aj s novými pravidlami slovenského trestného práva.
Prezident žiada vládu o pravidlá pre kontrolu pravosti petičných podpisov
Pellegrini počas tlačovej konferencie zároveň upozornil na závažnú slabinu súčasného systému zberu podpisov pre celospoločenské petície. Momentálne totiž podľa slov hlavy štátu chýba akýkoľvek mechanizmus kontroly pravosti petičných podpisov. Kancelária prezidenta nemá žiadne právomoci overovať autenticitu podpisov uvedených v petíciách.
Podľa Pellegriniho aktuálne hrozí, že by sa mohlo zneužiť nastavenie súčasného systému. Moderné technológie umožňujú pomerne jednoducho vygenerovať viac stotisíc podpisov, čo by navonok vyzeralo dôveryhodne a splnilo by formálne náležitosti zákona napriek tomu, že by skutočné verejné zapojenie vôbec nenastalo.
Z tohto dôvodu Pellegrini vyzval vládu aj štátne orgány, aby prijali účinné opatrenia na sprísnenie pravidiel overovania pravosti podpisov pod petíciami. Bez zavedenia prísnej kontroly by podľa prezidenta mohlo prísť k častejším manipuláciám, ktoré by hrozili poškodiť základný demokratický mechanizmus vyjadrovania vôľa občanov.
Mimoparlamentné Slovenské hnutie obrody predložilo petíciu s potrebnými 350 000 podpismi za vyhlásenie predmetného referenda. Aktivisti tvrdili, že sankcie uvalené na Ruskú federáciu ich krajinu ekonomicky poškodzujú a žiadali vládu, aby v Bruseli dôraznejšie hájila záujmy slovenských občanov.
Slovenská ústava stanovuje, že výsledky referenda sú platné, len ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a aspoň polovica hlasujúcich sa vysloví za predloženú otázku. Prezident má zároveň povinnosť skúmať právne a ústavne podmienky vyhlásenia referenda. V prípade, že nie sú splnené, je prezident povinný referendum odmietnuť, ako sa stalo aj v tomto prípade.