V krátkom čase po dosiahnutí historickej dohody medzi USA a Čínou, ktorej výsledkom bolo vzájomné zníženie dovozných ciel, sa vzťahy medzi oboma ekonomikami opäť rýchlo zhoršili. Prezident Spojených štátov amerických Donald Trump obvinil Čínu z porušenia dohody, čo môže znovu zanietiť napätie na svetových trhoch.
Neočakávaný rýchly koniec obchodného prímeria
Ešte začiatkom mája oznámili USA a Čína vzájomné zníženie colných sadzieb, čím ukončili zdĺhavý a nákladný obchodný konflikt. Podľa dohody Spojené štáty zredukovali clá na čínske produkty zo 145 % na 30 %, zatiaľ čo Čína pristúpila k poklesu colných sadzieb na americký tovar zo 125 % na 10 %. Táto výnimočná dohoda mala priniesť 90-dňové prímerie na ďalšie obchodné rokovania, ktoré by mohli pomôcť uvoľniť napätie medzi dvomi najväčšími ekonomikami sveta.
Správy o dohode okamžite povzbudili svetové finančné trhy. Americké akciové indexy krátko po oznámení tejto správy vzrástli o viac ako 2 %, hongkonský index zaznamenal takmer 3-percentný nárast a európske burzy stúpli približne o 0,7 %. Dohodu pozitívne privítala aj Svetová obchodná organizácia (WTO), označiac ju za dôležitý signál pre stabilitu svetového obchodu.
Radosť však netrvala dlho. Prezident Donald Trump cez platformu Truth Social oznámil, že Čína podľa jeho informácií dohodu jednoznačne porušila, hoci žiadne konkrétne dôkazy ani podrobnosti neuviedol. Tieto vyjadrenia prišli nečakane, o to viac, že len niekoľko dní predtým americký minister financií Scott Bessent v televíznom vyjadrení označil rokovania s Pekingom za uviaznuté na mŕtvom bode.
Globálna ekonomika čelí obnovenej neistote
Trumpove ostré vyjadrenia signalizujú možný návrat ku konfliktu, ktorý by mohol zahŕňať zvýšenie dovozných ciel alebo nové sankcie na čínske výrobky. Tento stav neistoty predstavuje značné riziko pre globálne hospodárstvo. Zvýšené clá totiž okamžite zvyšujú ceny tovarov, čím znižujú konkurencieschopnosť výrobkov na svetových trhoch, obmedzujú objem medzinárodného obchodu a spôsobujú oslabenie globálnych dodávateľských reťazcov.
Ekonomický efekt možno očakávať predovšetkým v ďalšom raste inflácie. Vyššie náklady na dovážaný tovar sa nevyhnutne premietnu do konečných cien, najmä pre spotrebiteľov v USA, ale aj v iných regiónoch. Potenciálne dôsledky sa premietajú tiež do zníženia alebo odkladov rozhodnutí o nových investíciách zo strany firiem, čo môže viesť k celkovému prepadu globálnej ekonomickej aktivity.
Možné dopady na hospodárstvo Slovenska
Situácia medzi Washingtonom a Pekingom by mohla negatívne zasiahnuť aj slovenskú ekonomiku. Slovensko, ako výrazne otvorené hospodárstvo závislé na robustnom globálnom obchode, by pocítilo pokles zahraničného dopytu. Predovšetkým automobilový priemysel a elektrotechnika, ktoré sú tesne prepojené s ekonomikou Nemecka a globálnymi dodávateľskými reťazcami, by mohli zaznamenať znížený odbyt a prípadne pokles produkcie.
V dôsledku tohto poklesu by mohli byť ohrozené pracovné miesta v kľúčových priemyselných odvetviach. Rastúca neistota by zároveň mohla viesť k odkladaniu nových zahraničných investícií, vstupu kapitálu a technologických inovácií na Slovensko. Ďalším dôsledkom by mohol byť aj vplyv na devízové trhy, kde neistota spôsobuje kolísanie kurzu eura oproti americkému doláru. Ak by euro výraznejšie oslabilo, krátkodobo by mohol slovenský export profitovať, no zároveň by to zdražilo dovážané tovary a energie.
Aktuálny obrat udalostí, spojený s Trumpovým obvinením Číny, tak na miesto očakávaného upokojenia svetových ekonomických vzťahov môže priniesť obdobie novej neistoty a ekonomickej nestability, ktorá by zasiahla obe superveľmoci aj malé ekonomiky, ako je Slovensko.