Koaličná strana SNS chce vo svojej najnovšej iniciatíve presadiť návrat k staršiemu modelu výpočtu minimálneho dôchodku z obdobia 2016-2020. Tento krok má za cieľ zvýšiť príjmy seniorov s najnižšími penziami, no narazil na ostrú kritiku nielen zo strany opozície, ale aj Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa odborníkov môže tento návrh narušiť dlhodobo nastavené princípy dôchodkového systému a spôsobiť negatívne dopady na celý štátny rozpočet.
Zvýšenie dôchodkov vs. náklady pre štát
Návrh iniciovaný SNS predstavuje zvýšenie minimálnych dôchodkov na úroveň, ktorá by sa odvíjala od predchádzajúceho systému. Tento model by podľa podporovateľov zohľadňoval počet odpracovaných rokov a mal by byť zárukou dôstojného života pre tých, ktorí platili odvody celý život. Kritici však upozorňujú na výrazné finančné náklady tohto opatrenia, ktoré by štátu spôsobilo dodatočné výdavky vo výške stoviek miliónov eur ročne.
Ministerstvo práce považuje návrh za neekonomický a zdôrazňuje, že prichádza v čase, keď štát pristupuje ku konsolidácii verejných financií, čo zahŕňa znižovanie deficitu a šetrenie výdavkov. Takéto zvýšenie dôchodkov by vytvorilo nový a trvalý výdavkový záväzok, ktorý by išiel proti snahám o ozdravenie verejných financií. Rezort takisto poukazuje na to, že alternatívne, cielenejšie sociálne opatrenia by mohli pomôcť chudobným seniorom efektívnejšie a s nižšími nákladmi.
Ohrozenie princípu zásluhovosti
Odborníci varujú, že prehodnotenie minimálneho dôchodku môže viesť k oslabeniu zásluhového princípu, na ktorom je slovenský dôchodkový systém dlhodobo postavený. V prípade prijatia návrhu SNS by minimálne dôchodky začali dosahovať úroveň zásluhových dôchodkov, čo by demotivovalo obyvateľov k celoživotnému plateniu vyšších odvodov. Podľa predkladateľov to však môže zabezpečiť financovanie dôstojného života ľuďom s dlhodobou pracovnou históriou.
Kritici návrhu, vrátane opozície, však upozorňujú, že tento systém by spôsobil sociálnu nespravodlivosť medzi dôchodcami. Tí, ktorí odvádzali vyššie príspevky do systému, by nevideli dostatočný rozdiel medzi svojím zásluhovým dôchodkom a minimálnym dôchodkom, čo by mohlo do budúcnosti destabilizovať nielen dôchodkový systém, ale aj samotnú ochotu občanov prispievať vyššími odvodmi.
(Ne)efektívna podpora seniorov
Súčasný model minimálneho dôchodku funguje ako akási sociálna záchranná sieť, ktorá má zabrániť chudobe medzi seniormi s nízkym dôchodkom. Nárok na tento príspevok vzniká po získaní určitého počtu rokov poistenia a jeho výška sa odvíja od odpracovaných rokov. Základným cieľom je, aby seniori, ktorí pracovali celý život, nepadli pod hranicu životného minima.
Experti na sociálne zabezpečenie upozorňujú, že plošné zvýšenie minimálnych dôchodkov, ako ho navrhuje SNS, by mohlo byť nespravodlivé a neefektívne. Tento krok neberie do úvahy konkrétne sociálne potreby jednotlivcov, čo by v konečnom dôsledku spôsobilo neadresné a nadmerné výdavky. Riešením by mohli byť cielenejšie opatrenia, ako napríklad lepšie adresované sociálne dávky pre tých, ktorí ich skutočne potrebujú.
Aj napriek pozitívnemu zámeru zvýšiť životnú úroveň seniorov návrh SNS polarizuje názory spoločnosti. Jeho prijatie by mohlo mať hlboký dopad nielen na dôchodkový systém, ale aj na ekonomickú stabilitu Slovenska. Zostáva otázne, či snahy o sociálnu spravodlivosť dokážu prevážiť nad rizikami výrazného nárastu výdavkov a oslabenia princípu zásluhovosti.
