Slovensko a Maďarsko sa tento týždeň postavili proti návrhu Európskej únie na ukončenie dovozu ruských energonosičov, pričom Európska komisia už rázne odmietla prípadné finančné kompenzácie krajinám postihnutým týmto rozhodnutím. Spoločný plán, ktorý má ukončiť dodávky plynu a ropy z Ruska na prelome rokov 2027 a 2028, podporilo zvyšných 25 členských krajín, no Bratislava a Budapešť argumentujú vážnymi hospodárskymi rizikami.
Európska komisia: kompenzácie neprichádzajú do úvahy
Eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen oznámil rozhodnutie komisie, podľa ktorého postihnuté štáty nemôžu rátať s kompenzáciami zo strany EÚ. Tvrdí, že väčšina členských štátov už vykonala tvrdé opatrenia na ukončenie energetickej závislosti na Rusku a zaplatila za ne vysokú cenu. Preto komisia nebude prostredníctvom finančných kompenzácií zvýhodňovať krajiny, ktoré s týmito krokmi váhali.
Osobitným dôvodom slovenského odporu boli obavy premiéra Roberta Fica zo zmluvných pokút vo výške približne 20 miliárd eur zo strany ruského Gazpromu, ktoré by mohli Slovensko zasiahnuť v prípade porušenia dlhodobých kontraktov. Podľa právnych analýz Európskej komisie však žiadne riziko arbitrážnych sporov nehrozí. Komisia označila sankčný režim EÚ za „vyššiu moc“, ktorá spoločnosti zbavuje ich záväzkov voči ruským partnerom.
Cenový šok pre slovenské domácnosti?
Premiér Robert Fico opakovane varoval pred vážnymi ekonomickými následkami plánovaného ukončenia dovozu ruského plynu. Podľa jeho slov by ceny plynu na Slovensku mohli v dôsledku týchto opatrení dramaticky vzrásť – odhady hovoria o zdražení o 40 až 50 percent. Zároveň panujú obavy, že na Slovensku môže dôjsť k nedostatočným dodávkam plynu počas vykurovacej sezóny, čo by spôsobilo vážne nepríjemnosti domácnostiam aj hospodárstvu.
Aktuálne priaznivé ceny za energie na Slovensku majú podľa opozičných poslancov iné pozadie, ako to prezentuje vláda. Podľa Karola Galeka (SaS) nejde ani tak o lacnejší dovoz z Ruska, ale najmä o vysoké štátne dotácie, ktoré zaťažujú štátny rozpočet a pravdepodobne prestanú byť poskytované už od nasledujúceho roka. Očakáva sa preto všeobecný nárast cien plynu aj elektriny, pokiaľ štát nepredstaví nové, adresnejšie opatrenia na ochranu domácností.
Európska únia plánuje trvalé opatrenie
Európska komisia zároveň naznačila, že plánovaný zákaz dovozu ruských energonosičov presahuje rámec aktuálneho konfliktu na Ukrajine a mohol by zostať v platnosti aj po jeho skončení. Hlavným cieľom tohto dlhodobého opatrenia je zabrániť, aby prípadné budúce príjmy z predaja energií Rusko opäť nevyužilo na vojenské účely či agresívnu zahraničnú politiku. Komisia zároveň plánuje zabezpečiť presadenie tohto rozhodnutia aj v prípade, že by Slovensko a Maďarsko tvrdohlavo blokovali konsenzus, využitím hlasovania kvalifikovanou väčšinou, kde obe krajiny nebudú schopné rozhodnutie vetovať.
Predstavitelia slovenskej firmy SPP, ktorá je dominantným dodávateľom plynu, už reagovali na obavy z nedostatku tejto suroviny. V samostatnom stanovisku ubezpečili spotrebiteľov, že uskutočňujú príslušné kroky s cieľom zabezpečiť energetické dodávky aj v období prechodu od ruských dodávok k alternatívnym zdrojom. Podrobnosti o konkrétnych opatreniach však zatiaľ neboli zverejnené.
