Vedci sa podrobne venovali skúmaniu rozdielov v spracovaní potravy medzi dvoma neandertálskymi skupinami, ktoré žili v jaskyniach Amud a Kebara v severnom Izraeli pred 50 000 až 60 000 rokmi. Výsledky výskumu ukazujú, že napriek podobným nástrojom a rovnakým druhom koristi, tieto skupiny rozvíjali veľmi rozdielne potravinové postupy. Objavy sú považované za dôkaz kultúrnej diverzity medzi neandertálcami, ktorá bola doteraz podceňovaná.
Odlišné spôsoby spracovania ulovenej koristi
Jaskyne Amud a Kebara, ktoré sa nachádzajú len 70 kilometrov od seba, poskytovali neandertálcom útočisko počas zimy. Archeologické nálezy odhalili, že obe lokality slúžili nielen ako miesta na žitie, ale aj na lov a spracovanie ulovenej zveri. Neandertálci sa zameriavali najmä na lov gaziel a danielov, no analýzy zvyškov zvieracích kostí odhalili jasné rozdiely v štýle spracovania potravy.
V Kebare boli väčšie kusy zveri zväčša prenášané do jaskyne, kde sa spracovávali. Menej ako 9 % kostí v tejto lokalite nesie známky spálenia, pričom poškodenia kostí boli mierne. Na druhej strane, jaskyňa Amud ukázala vyšší podiel spálených kostí – až 40 % – a väčšiu mieru fragmentácie. Rezné stopy na kostiach z Amudu boli hustejšie a menej lineárne, čo naznačuje odlišný prístup pri spracovaní mäsa.
Mäso ako kultúrna záležitosť
Vedci sa domnievajú, že tieto rozdiely mohli vzniknúť v dôsledku odlišných kultúrnych praktík. V Amude mohli neandertálci mäso pred spracovaním sušiť alebo nechávať dozrieť, čím by sa zmenila jeho textúra a zvýšila potreba intenzívnejšieho rezania. Naproti tomu neandertálci v Kebare mohli preferovať rýchlejšie spracovanie čerstvého mäsa a efektívnejšie delili úlohy medzi členov skupiny.
Fragmentácia kostí na týchto lokalitách síce obmedzuje možnosti interpretácií, no výskumníci veria, že ďalšie analýzy môžu objasniť nielen techniky spracovania mäsa, ale aj širší kontext sociálneho učenia medzi neandertálcami. Rozdiely v rezaní kostí naznačujú, že tieto návyky mohli byť odovzdávané medzi členmi jednotlivých skupín ako súčasť ich kultúrneho dedičstva.
Perspektíva na kultúrnu diverzitu
Štúdia potvrdzuje, že neandertálci neboli len intuitívni lovci, ale rozvinuté sociálne skupiny, ktoré mali vlastné tradičné prístupy k spracovaniu potravy. Tieto nálezy rozširujú pochopenie kultúrnej rôznorodosti tejto vyhynutej línie ľudstva. Vedci plánujú pokračovať vo výskumoch, aby získali ešte lepší pohľad na každodenný život a kultúrne praktiky neandertálcov, pričom nevylučujú možnosť zrekonštruovať prastaré techniky spracovania alebo dokonca „recepty“ našich dávnych predkov.
