Vládna koalícia rozhodla zrušiť 17. november ako deň pracovného pokoja, pričom Deň boja za slobodu a demokraciu ostáva v kalendári ako štátny sviatok. Zamestnanci tak prichádzajú o nárok na voľno, ktorý im bol dlhodobo spojený s týmto dňom. Krok vlády je odôvodňovaný potrebou konsolidácie verejných financií, no vyvolal intenzívnu verejnú debatu a odpor od širokej škály inštitúcií.
Reakcia zamestnávateľov a univerzít
Rozhodnutie vlády okamžite spustilo vlnu nesúhlasu nielen zo strany verejnosti, ale aj viacerých zamestnávateľov a verejných inštitúcií. Mnohé samosprávy, medzi nimi mestské zastupiteľstvo v Trstenej, odmietli tento krok rešpektovať a vyzvali vládu na prehodnotenie. Podľa ich vyhlásení je zrušenie pracovného voľna nešťastným riešením, ktoré oslabuje symboliku historických udalostí roku 1989, kedy došlo k pádu totalitného režimu a návratu k demokracii.
Na protest proti tomuto kroku reagovala aj akademická obec. Desiatky univerzít a fakúlt, vrátane významných inštitúcií ako Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita či Univerzita Mateja Bela, vyhlásili rektorské voľno. Študenti a zamestnanci tak dostanú voľno, knižnice a študovne zostanú zatvorené a vyučovanie bude zrušené alebo presunuté. Akademické prostredie týmto gestom zdôrazňuje dôležitosť zachovania symboliky 17. novembra.
Sektorové rozdiely a reakcia firiem
K súkromnému protestu sa pripojili aj niektoré spoločnosti. Slovenská sporiteľňa oznámila, že všetky jej pobočky zostanú 17. novembra zatvorené, pričom klientom budú dostupné iba digitálne služby. VÚB banka zvolila kompromisný prístup – svoje pobočky bude prevádzkovať iba dopoludnia, pričom popoludnie venujú zamestnancom na pripomenutie sviatku.
Podobný postoj zaujala aj technologická a poisťovacia sféra. Spoločnosti ako Lenovo, Asseco Central Europe či Generali sa rozhodli zapojiť do iniciatívy uznávania významu tohto dňa. Na druhej strane, sieť kníhkupectiev Martinus svoje predajne 17. novembra nezatvorí, čo vyvolalo kontroverzie. Spoločnosť sa obhajuje argumentom, že demokratické hodnoty plánuje pripomínať priamo v rámci svojho denného fungovania.
Ekonomické dôvody rušenia sviatku
Vláda vníma rušenie pracovného pokoja 17. novembra primárne ako nástroj na zvýšenie ekonomického výkonu a zlepšenie verejných financií. Podľa vládnych prepočtov pridanie jedného pracovného dňa do kalendára môže priamo zvýšiť hrubý domáci produkt (HDP) a zároveň priniesť vyšší výber daní. Zamestnanci a zamestnávatelia v tento deň generujú príjmy, z ktorých štát získa ďalšie daňové a odvodové príjmy.
Okrem toho dochádza k zníženiu výdavkov štátu na mzdové náklady. Ako najväčší zamestnávateľ na Slovensku štát týmto krokom eliminuje nutnosť vyplácať sviatočné príplatky pre pracovníkov v službách, ako sú zdravotníci, hasiči či policajti. Tieto benefity už zamestnancom 17. novembra nebudú patriť, keďže sa bude brať ako štandardný pracovný deň.
Hoci vláda tento krok obhajuje číslami a ekonomickými benefitmi, odpor rôznych sektorov spoločnosti naznačuje, že symbolika 17. novembra je pre mnoho ľudí v krajine stále živá a významná. Diskusia o tom, ako zosúladiť hospodárske priority s úctou k historickým udalostiam, bude nevyhnutná pre zachovanie dôvery verejnosti v štátne inštitúcie.
