Plánované desaťpercentné zníženie počtu zamestnancov v štátnej správe, ktoré bolo kľúčovým záväzkom štvrtej vlády Roberta Fica ako súčasť jej konsolidačných opatrení, vyvolalo rozsiahlu diskusiu. Napriek výrazným záväzkom vyplývajúcim z návrhu rozpočtu na rok 2025 sa ukázalo, že realita značne zaostáva za plánmi. Kritika zo strany odborníkov a opozície poukazuje na to, že napriek vyhláseniam počet zamestnancov v niektorých rezortoch narastá a masové prepúšťanie čelí značným prekážkam.
Masové prepúšťanie vo vybraných rezortoch
Najviac viditeľné zmeny prebiehajú na Ministerstve vnútra, ktoré plánuje zrušiť okolo 650 pracovných miest. Tento krok má zasiahnuť predovšetkým zamestnancov okresných úradov a katastrálnych odborov, kde je naplánovaných až 480 výpovedí. Iniciatíva je súčasťou širšej modernizácie, ktorá zahŕňa aj lepšie technologické vybavenie a reorganizáciu úradov.
Podobne aj rezort kultúry oznámil významné škrty s plánovaným zrušením približne 400 pracovných miest, pričom rozhodovanie o konkrétnych prepusteniach bolo ponechané na riaditeľoch podriadených organizácií. Tento krok však sprevádza ostrá kritika, najmä zo strany profesionálnych odborov, ktoré upozorňujú na obchádzanie sociálneho dialógu.
Medzi ďalšie rezorty s miernejšími úpravami počtov patrí Ministerstvo dopravy so 32 plánovanými rušeniami miest a Ministerstvo zahraničných vecí, ktoré v konečnom dôsledku prepustí len 20 osôb v bratislavskej centrále. Obdobne Ministerstvo spravodlivosti zruší 24 miest, zatiaľ čo Ministerstvo cestovného ruchu a športu uvoľní len 20 pracovných pozícií. Úrad pre verejné obstarávanie hlási zníženie o 11 zamestnancov.
Rezorty odolávajú tlaku na znižovanie stavov
Niektoré ministerstvá však plánované prepúšťanie odmietajú, ba dokonca zvyšujú svoje kapacity. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie plánuje prijať viac ako 50 ďalších zamestnancov a financovať ich prostredníctvom eurofondov. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu zas hlási nábor 170 pracovníkov v dôsledku novej agendy spojenej so stavebným zákonom.
Ministerstvo zdravotníctva napriek zistenému nárastu zamestnancov v podriadených organizáciách deklaruje pokles počtu pracovníkov na samotnom ministerstve. Naopak, odborné úrady ako Protimonopolný úrad či Úrad jadrového dozoru zdôrazňujú potrebu zachovania alebo dokonca posilnenia personálu, aby mohli plniť svoje úlohy bez zbytočných prieťahov.
Otázna efektivita a rušenie nepotrebnej agendy
Analytici upozorňujú, že skutočný pohľad na efektivitu práce v štátnej správe zostáva zložitým problémom. Kritika sa často týka zbytočných procesov a nadbytočných úloh, ktoré nevedú k reálnym výsledkom, pričom najväčší potenciál na úspory spočíva v rušení nepotrebnej agendy. Príkladom je štátny porovnávač cien potravín, ktorého zrušenie by eliminovalo nielen náklady na administratívu, ale aj nároky na kapacity príslušných rezortov.
Mnohé ministerstvá, vrátane hospodárstva, financií, pôdohospodárstva a obrany, však doteraz nepodali informácie o svojich plánoch v oblasti krátenia stavov. Otázka, či sľúbené desaťpercentné zníženie zamestnancov vôbec dosiahne plánovanú úroveň, tak zostáva otvorená.
