Prelom v transplantáciách: Lekári v Číne prvýkrát transplantovali geneticky upravenú časť prasacej pečene človeku
V oblasti transplantológie došlo k významnému míľniku. Čínski lekári vykonali prvú úspešnú transplantáciu časti geneticky modifikovanej prasacej pečene človeku. Experiment sa uskutočnil na 71-ročnom mužovi, ktorý trpel terminálnym štádiom ochorenia pečene. Aj keď pacient nakoniec zomrel zo zdravotných dôvodov nesúvisiacich so samotnou transplantáciou, vedci považujú zákrok za prelomový krok pre budúcnosť medicíny. Prasacia pečeň fungovala v jeho tele viac ako mesiac a predstavuje veľký pokrok v znižovaní nedostatku darcovských orgánov.
Prasačia pečeň ako posledná nádej
Pacient, ktorému bola transplantácia vykonaná, bojoval s pokročilou cirhózou pečene a neoperovateľným nádorom. Zlyhanie všetkých dostupných terapeutických možností, spolu s nespĺňaním kritérií na zaradenie do zoznamu čakateľov na ľudský orgán, viedli lekárov k použitiu xenotransplantácie. Táto inovatívna metóda umožnila pridať časť geneticky upravenej prasacej pečene k pacientovej vlastnej, pričom cieľom bolo podporiť funkcie poškodeného orgánu.
Genetická modifikácia použitej prasačej pečene zahŕňala desať presných úprav. Tri prasacie gény, ktoré by mohli vyvolať okamžitú imunitnú reakciu a odmietnutie orgánu, boli odstránené. Naopak, sedem ľudských génov bolo do prasacej DNA pridaných, čím sa zvýšila zlučiteľnosť orgánu s ľudským imunitným systémom a zlepšila regulácia zrážania krvi. Orgán pochádzal zo špeciálne vyšľachteného miniatúrneho prasaťa, čím sa dosiahla požadovaná veľkosť a biologická kompatibilita.
Nádejný priebeh a komplikácie
Po transplantácii sa pečeň preukázala ako funkčná a plnila dôležité úlohy vrátane produkcie žlče a bielkovín potrebných pre telo. Prekvapivo sa začala regenerovať aj zvyšná časť pacientovej vlastnej pečene, čo bol základný cieľ zákroku. Počas prvého mesiaca sa u muža neobjavili žiadne známky akútneho odmietnutia orgánu, čo odborníci považovali za obrovský úspech.
Problémy však nastali na 31. deň. Pacientovi bola diagnostikovaná trombotická mikroangiopatia, vzácna, ale závažná komplikácia, pri ktorej dochádza k poškodeniu ciev a tvorbe krvných zrazenín v dôsledku imunitnej reakcie. Na 38. deň lekári vykonali odstránenie prasacieho orgánu, pričom zvyšok pacientovej vlastnej pečene už bol dostatočne funkčný. Napriek stabilizácii zdravotného stavu pacient neskôr zomrel na následky opakovaného krvácania do tráviaceho traktu, ktoré so samotným transplantátom nesúviselo.
Budúcnosť xenotransplantačnej medicíny
Aj napriek úmrtiu pacienta hodnotia odborníci zákrok ako významný technologický aj medicínsky úspech. Prípad ukázal, že geneticky upravené prasacie orgány dokážu dočasne fungovať v ľudskom tele a podporovať jeho životné funkcie. Podľa odborníkov ide o zásadný moment, ktorý otvára možnosti pre vývoj tzv. premosťovacej liečby. Táto prístup by mohol slúžiť na dočasnú podporu pacientov čakajúcich na ľudský orgán alebo na regeneráciu vlastného poškodeného tkaniva.
Práve experimenty podobného druhu sú odpoveďou na kritický nedostatok darcovských orgánov. Použitie prasiat v xenotransplantačnej medicíne prináša výhody v podobe biologickej kompatibility, možnosti genetickej modifikácie a relatívne dostupného chovu. Navyše, etická akceptácia využívania prasačích orgánov je vo všeobecnosti prijateľná. Tieto faktory naznačujú, že „prasačia éra“ v medicíne by mohla priniesť zásadnú zmenu pre tisícky pacientov na celom svete.
