Slovensko urobilo významný krok smerom k lepšej pripravenosti obyvateľov na potenciálne krízové situácie. Ministerstvo vnútra vydalo brožúru s jednoduchými pokynmi, ktoré by mohli pomôcť obyvateľom zvládnuť nepriaznivé udalosti, ako sú vojnové konflikty, prírodné katastrofy či dlhodobé výpadky energií. Hoci ide o vítanú iniciatívu, Slovensko v porovnaní s inými krajinami, ako Poľsko či Česko, stále zaostáva v komplexnosti poskytovaných informácií.
Distribúcia a náklady na tlačené príručky
Prvé vydanie evakuačnej brožúry má náklad 200-tisíc kusov a jeho výroba stála štát 56-tisíc eur. Tieto tlačené príručky sa momentálne distribuujú na okresné úrady, klientské centrá a do školských zariadení. Obyvatelia Slovenska však majú možnosť bezplatne si stiahnuť aj digitálnu verziu dokumentu, ktorú rezort sprístupnil na svojich oficiálnych stránkach. Hoci je brožúra dostupná, ešte stále nie je bežne dostupná vo všetkých domácnostiach.
Brožúra ponúka základné odporúčania, ako sa pripraviť na krízové situácie, ktoré môžu ohroziť základné fungovanie spoločnosti. Patria medzi ne vojny, rozsiahle povodne, veterné smršte, zemetrasenia a ďalšie scenáre s dopadom na každodenný život. Obsahovo je však publikácia limitovaná na 32 strán, čo je menej oproti poľskej verzii so 54 stranami, ktorá poskytuje obyvateľom širší rozsah informácií a praktických odporúčaní.
Základy krízovej prípravy: čo mať doma
V brožúre sa zdôrazňuje dôležitosť zásobovania trvanlivými potravinami a pitnou vodou, ktoré by v prípade mimoriadnej situácie mohli zabezpečiť prežitie na niekoľko dní. Pre jednu osobu je odporúčaných tri až päť litrov vody denne, ktoré by mali byť skladované v čistých alebo mraziacich nádobách. Medzi odporúčané potraviny patria cestoviny, ryža, obilniny, sušené mlieko, tortily a trvanlivé jedlá bohaté na bielkoviny a tuky, ako sú arašidové maslo či sušené mäso.
Kľúčovou súčasťou príprav je aj zabezpečenie adekvátneho množstva liekov, najmä tých, ktoré si vyžadujú pravidelné podávanie. V prípade chladného počasia sa odporúča obliekať vo vrstvách a vo vážnejšej situácii sa uchýliť do jednej miestnosti, kde je možné utesniť okná a dvere. Ak nastane dlhodobý výpadok elektriny, známy ako blackout, domácnosti by mali mať pripravené alternatívne zariadenia na varenie, osvetlenie a hotovosť vo výške dvojnásobku svojich týždenných nákladov.
Evakuačné batohy: obsah a hmotnostné limity
Ďalším praktickým opatrením je vytvorenie evakuačného batoha, ktorý umožní rýchly odchod z domova v situáciách, ako sú povodne či veterné kalamity. Podľa pokynov batoh dospelého nemá presiahnuť hmotnosť 25 kilogramov, zatiaľ čo pre deti je limit stanovený na 15 kilogramov. Príručná batožina nesmie prekročiť päť kíl.
Do evakuačného batoha patria základné doklady ako občiansky preukaz či kartička poistenca. Digitálna kópia týchto dokumentov v mobile môže byť veľmi užitočná. Dôležité sú aj lieky, jednoduché zdravotnícke pomôcky, malé množstvo potravín a vody na dva až tri dni, hygienické potreby či svetlá. Odporúča sa mať aj spacák, náhradné oblečenie a obuv, nepremokavý plášť a niektoré cennosti menších rozmerov.
Slovensko musí dobiehať svojich susedov
Zatiaľ čo slovenská iniciatíva poskytuje základné usmernenia, mnohým občanom môžu chýbať detailné informácie a postupy, aké ponúkajú iné krajiny regiónu. Poľsko napríklad zverejnilo rozsiahlu 54-stranovú brožúru, v ktorej detailne spracováva všetky možné krízové scenáre a kroky na ich zvládnutie. V porovnaní s tým slovenský materiál pôsobí ako menej prepracovaný. Rezort vnútra však zdôrazňuje, že ide len o informačný materiál na zlepšenie obecnej pripravenosti ľudí.
Neprehliadnite
Aj napriek prvým krokom zostáva Slovensko v tejto oblasti za svojimi susedmi a bude potrebné ďalšie úsilie na zvýšenie informovanosti obyvateľov. Hlavným cieľom je zabezpečiť zvýšenie odolnosti spoločnosti proti rôznym typom kríz a pripraviť ju na nepredvídateľné udalosti, ktoré môžu narušiť jej bežné fungovanie.
