Myšlienka, že menšie mestské autá a veľké luxusné SUV spadajú pod jednotný poplatok za používanie ciest, vyvoláva širokú diskusiu. S postupnou elektrifikáciou vozového parku je téma financovania cestnej infraštruktúry čoraz aktuálnejšia, pretože tradičný systém daní zo spotreby palív začína zlyhávať. V krajinách ako Island a Nový Zéland už zaviedli alebo pripravujú úplne nové spôsoby vyberania poplatkov, no debata o spravodlivosti nie je zďaleka uzavretá.
Transformácia financovania ciest
Historicky sa financovanie výstavby a údržby diaľnic opieralo o daň zo spotreby fosílnych palív. S nárastom počtu elektromobilov však štáty čelia novým výzvam. Plne elektrické vozidlá neprispievajú do štátneho rozpočtu zdanením paliva vôbec, zatiaľ čo plug-in hybridy platia len nepatrné sumy. To spôsobuje disproporciu, keď na náklady za cesty doplácajú najmä majitelia starších benzínových a naftových vozidiel. Pre štát sa tak znižuje stabilita príjmov na udržateľný rozvoj infraštruktúry.
Island zvolil radikálny prístup, keď spotrebnú daň na palivá nahradil poplatkom za prejdené kilometre. Nový Zéland pripravuje podobný systém s jednotnou sadzbou pre všetky vozidlá do 3,5 tony. Ide o jednoduché a efektívne riešenie, no bez zahrnutia kritérií, ako je hmotnosť vozidla alebo produkcia prachových častíc, môže viesť k nespravodlivým výsledkom. Menšie autá, ktoré menej zaťažujú cesty, by platili rovnakú sumu ako ťažšie a výkonnostne náročnejšie SUV, čo spôsobuje nespokojnosť medzi jednotlivými skupinami vodičov.
Diskutabilné aspekty systému
Jednotná sadzba otvára otázky spravodlivosti. Seniori, ktorí využívajú kompaktné autá na krátke trasy, by mohli platiť neprimerane veľa v porovnaní s majiteľmi veľkých rodinných SUV, ktoré majú väčší dopad na opotrebovanie ciest. Odborníci upozorňujú na potrebu úpravy systému tak, aby odrážal reálne faktory, ako sú hmotnosť vozidla či jeho dopad na životné prostredie.
Ďalším problémom ostáva zber dát potrebných na výpočet kilometrových poplatkov. Elektronické systémy prinášajú výhody vo forme pohodlia a automatického spracovania údajov, no ich nasadenie vyvoláva obavy o ochranu súkromia. Mnohí vodiči sa obávajú, že ich pohybové údaje by mohli byť zneužité. Tradičný prístup, založený na odpočte najazdených kilometrov z tachometra, je síce menej technologicky náročný, ale otvára dvere pre možnosť obchádzania pravidiel.
Dopady na jednotlivcov a firmy
Pre mestských vodičov, ktorí najazdia menej kilometrov, by nový model mohol znamenať finančnú úľavu. Naopak, rodiny s dlhými trasami alebo profesionálni vodiči môžu očakávať vyššie výdavky bez ohľadu na typ pohonu. Zavedenie kilometrového poplatku by sa však mohlo osvedčiť v podnikateľskom sektore, kde by prepojenie nákladov priamo na spotrebu áut umožnilo efektívnejšie riadenie firemných flotíl a presnejšie plánovanie výdajov.
Aj keď Slovensko zatiaľ využíva systém spotrebnej dane, rastúci podiel elektromobilov bude vyžadovať zmenu prístupu. Inšpirácia systémami Islandu alebo Nového Zélandu by síce priniesla odvážnu reformu, ale zároveň by obnažila otázky spravodlivosti, ochrany súkromia a sociálneho dopadu. Rozhodnutie o budúcnosti financovania ciest čaká na politickú diskusiu, no už dnes je jasné, že aktuálny model má svoje limity a reforma je len otázkou času.
