Krátke, ale intenzívne vetranie môže podľa odborníkov znížiť účty za energie a zároveň citeľne zlepšiť kvalitu vzduchu v domácnosti. Lepšia vnútorná klíma sa priamo spája so zdravím obyvateľov bytu či domu, pričom stačí dodržiavať niekoľko jednoduchých pravidiel. Práve v prechodných obdobiach roka, keď sa striedajú teplejšie a chladnejšie dni, je správne vetranie zvlášť dôležité.
Výmena vzduchu je nevyhnutná najmä v moderných budovách s kvalitne tesniacimi oknami, kde prirodzené prúdenie vzduchu prakticky nefunguje. Ak sa mu nevenuje dostatočná pozornosť, odnesie si to zdravie aj samotná nehnuteľnosť. Zhoršené vetranie sa prejaví bolesťami hlavy, únavou či podráždením, ale aj zarosenými sklami, zatuchnutým zápachom a tmavými škvrnami v rohoch miestností.
Najčastejšie chyby pri vetraní
Špecialista na izolácie budov zo spoločnosti HBS Lukáš Kmenta upozorňuje, že prekvapivo veľa ľudí vetrá nesprávne. Podľa neho si tak obyvatelia zbytočne znižujú účinnosť tepelnej izolácie aj funkčnosť moderných okien. Mnohí okná jednoducho neotvárajú, takže sa v interiéri hromadí vlhkosť vznikajúca pri varení, sprchovaní alebo len pri bežnom dýchaní.
Nadbytočná vlhkosť sa usádza predovšetkým na chladnejších plochách, najčastejšie v rohoch miestností, pri oknách alebo za nábytkom, kde vzduch takmer necirkuluje. Takéto prostredie podporuje rast plesní a mikrohúb, ktoré môžu pri dlhodobom pôsobení spôsobiť zdravotné ťažkosti aj poškodenie stien. Problém nevyrieši ani druhý extrém, ktorým je celodenné vetranie cez vyklopené okno.
Podľa Kmentu neustále pootvorené okno vedie k zbytočným tepelným stratám a vyšším účtom za energie. Zároveň vzduch prúdi len veľmi pomaly, takže vlhkosť sa neodvádza dostatočne. Steny postupne chladnú a práve chladné, vlhké povrchy vytvárajú ideálne podmienky pre vznik plesní. Domácnosť tak môže platiť viac za vykurovanie a súčasne riskovať zhoršenie vnútorného prostredia.
Ako vetrať v zime, na jar a v lete
Odborník odporúča vetrať krátko a intenzívne. V chladných mesiacoch je podľa neho vhodné dvakrát denne otvoriť okno úplne dokorán približne na päť minút. Za tento čas sa vzduch v miestnosti vymení, no steny ani nábytok nestihnú výrazne vychladnúť, takže tepelné straty sú obmedzené. Súčasne sa z interiéru odvedie nahromadená vlhkosť.
V prechodných obdobiach, teda na jar a na jeseň, sa má podľa Kmentu vetrať o niečo dlhšie. Ako ideálny postup označuje vetranie asi desať minút ráno, keď vonkajší vzduch ešte nebýva príliš vlhký. Ďalších približne desať minút odporúča vetrať popoludní a večer. V lete je výhodné otvárať okná najmä skoro ráno a neskoro večer, keď je vonku chladnejšie a do miestností neprúdi horúci vzduch.
Dôležité je aj sledovanie vlhkosti vzduchu v interiéri. Za optimálnu sa považuje hodnota 40 až 60 percent. Ak je vlhkosť dlhodobo vyššia, rastie riziko vzniku plesní, pri nižších hodnotách môže byť vzduch príliš suchý a dráždiť sliznice. Pri pravidelnej výmene vzduchu sa podľa odborníka odstraňuje prebytočná vlhkosť, oxid uhličitý, pachy aj drobné škodliviny, vďaka čomu sa lepšie dýcha a zlepšuje sa koncentrácia aj kvalita spánku.
Neprehliadnite
Mikrovetranie a úspora energií
Kmenta pripomína, že v energeticky úsporných domoch s veľmi dobre tesniacimi oknami môže pomôcť funkcia mikrovetrania. Ide o špeciálne nastavenie okna, pri ktorom sa medzi rámom a krídlom vytvorí úzka štrbina. Cez ňu môže vzduch jemne a nepretržite prúdiť, takže sa interiér priebežne vetrá bez nutnosti úplne otvárať okno. Nie všetky okná na trhu však túto funkciu majú.
Mikrovetranie je podľa odborníka vhodné najmä na jeseň, v zime a na začiatku jari, keď je potrebné kombinovať výmenu vzduchu s úsporou tepla. Vzduch sa pri ňom vymieňa účinne, pričom nedochádza k výraznému ochladeniu miestnosti. Ak domácnosť vetrá pri zapnutom kúrení, mala by pri otvorenom okne vždy uzatvoriť ventil radiátora. V opačnom prípade uniká nielen teplo, ale aj peniaze doslova von oknom.
