V júli 2023 vyhlásilo osobný bankrot na Slovensku 844 ľudí. Tento počet je výsledkom komplexného súboru faktorov, od nepriaznivých makroekonomických podmienok cez nízku finančnú gramotnosť až po nečakané životné situácie. Medzi dlžníkmi sa objavil aj historicky unikátny prípad trojročného chlapca, ktorý bol oddlžený formou konkurzu. Tento prípad pritom upozornil na právne aspekty dedičstva na Slovensku, ktoré zahŕňa nielen majetok, ale aj dlhy. Väčšinu bankrotujúcich v júli tvorili ľudia vo veku 30 až 39 rokov, pričom situácia je najkritickejšia na východnom Slovensku.
Regionálne rozdiely a štatistiky
Zo 844 osobných bankrotov tvorili až 92 percent nepodnikatelia, pričom najčastejší spôsob oddlženia bol formou konkurzu, ktorý využilo 98 percent dlžníkov (celkovo 831 ľudí). Len 13 osôb sa rozhodlo pre splátkový kalendár. Pomer medzi mužmi a ženami ostáva nevyrovnaný – zbankrotovalo 533 mužov a 311 žien. Zaujímavé je, že medzi oddlženými bolo len 16 ľudí s vysokoškolským vzdelaním, čo naznačuje isté prepojenie medzi stupňom vzdelania a finančným zdravím.
Najhoršia situácia bola v Prešovskom kraji, kde bolo vyhlásených 171 osobných bankrotov, nasledovali Košický kraj so 131 a Nitriansky kraj so 126 prípadmi. Naopak, najmenej bankrotov zaznamenali Žilinský a Bratislavský kraj, kde zbankrotovalo len 67 ľudí. Tieto rozdiely poukazujú na stále výrazné regionálne nerovnosti, ktoré ovplyvňujú finančnú situáciu obyvateľov.
Unikátny prípad a príčiny dlhov
Za mimoriadny prípad bol považovaný trojročný chlapec, ktorý sa stal dlžníkom v dôsledku dedičského konania. Jeho zákonný zástupca sa nevzdal dedičstva zaťaženého dlhmi, čo spôsobilo, že dieťa zdedilo pasívny majetok. Situácia bola následne vyriešená osobným bankrotom, keďže maloleté dieťa nemôže splácať dlhy samo. Tento prípad zdôraznil dôležitosť správnych rozhodnutí v dedičských konaniach, ktoré môžu mať dlhodobý vplyv na životy ľudí.
Osobné bankroty sú často dôsledkom nečakaných životných udalostí, nízkej finančnej gramotnosti a zvyšujúcich sa životných nákladov. Vysoké ceny bývania, energií a potravín v kombinácii s pomalým rastom príjmov spôsobujú, že rodiny nemajú dostatočné rezervy na neočakávané výdavky. Pokazený spotrebič alebo oprava auta môžu spustiť dlhovú špirálu, vedúcu až k osobnému bankrotu. Tento cyklus navyše prehlbuje časté nepochopenie základných finančných pojmov, ako sú úroky, RPMN alebo finančné pravidlá spojené s pôžičkami.
Slovenská finančná gramotnosť
Slováci dlhodobo zápasia s nízkou úrovňou finančnej gramotnosti, čo potvrdzujú viaceré prieskumy. Ľudia majú problém pochopiť zložitejšie finančné produkty, ako sú hypotéky a investície, a často nevedia správne posúdiť riziká a výhody jednotlivých rozhodnutí. Odhady naznačujú, že takmer 40 percent populácie mylne verí, že pokles inflácie znamená automatické zníženie cien tovarov. Tento nedostatok vedomostí priamo ovplyvňuje schopnosť Slovákov spravovať svoje financie a predchádzať dlhovej pasci.
Pričiny nízkej gramotnosti môžeme hľadať v nedostatku finančného vzdelávania na školách a v domácnostiach, kde rodičia často nemajú dostatok skúseností, aby mohli deťom odovzdať správne finančné návyky. Napriek tomu sa situácia pomaly mení vďaka projektom, ako sú iniciatívy Národnej banky Slovenska alebo programy zamerané na finančné vzdelávanie na školách. Proces zlepšovania je však pomalý a vyžaduje systematickú podporu zo strany štátu aj súkromných subjektov.
Záver
Osobné bankroty, ako ukazujú štatistiky, sú výsledkom prepletených ekonomických, sociálnych a psychologických faktorov. Regionálne rozdiely, nízka finančná gramotnosť, rastúce životné náklady a nečakané udalosti spôsobujú, že pre mnohých Slovákov je bankrot jedinou možnosťou, ako uniknúť z finančných problémov. Prípady, ako bol ten trojročného dlžníka, odhaľujú slabiny v systéme a zdôrazňujú potrebu zlepšenia právneho uvedomenia a vzdelania v oblasti financií, aby sa týmto situáciám v budúcnosti predišlo.
