Prezident USA Donald Trump v piatok oznámil výrazné zvýšenie ciel na zahraničné tovary, čo vyvolalo novú vlnu neistoty na svetových trhoch. Biely dom plánuje zaviesť cla v maximálnej výške až 50 percent, pričom najviac by tým boli zasiahnutí kľúčoví obchodní partneri ako Brazília a Kanada. Oficiálnym dôvodom týchto krokov je snaha chrániť americkú ekonomiku a pracovné miesta. Náhle oznámenie amerického prezidenta však vyvolalo citeľné poklesy hlavných burzových indexov a podnietilo diskusie medzi ekonomickými expertmi.
Burzy zaznamenali pokles, trhová neistota rastie
Krátko po zverejnení Trumpovho rozhodnutia boli zaregistrované negatívne reakcie na investičných trhoch. Najvýznamnejšie americké akciové indexy, ako S&P 500, Dow Jones a Nasdaq, ihneď poklesli, hoci straty boli tentoraz obmedzené. Táto udalosť potvrdzuje dlhodobé obavy analytikov o prehlbujúcej sa neistote zapríčinenej protekcionistickou politikou súčasnej administratívy USA. Investori opätovne spozorneli, keďže zavedenie až 50-percentných ciel by znamenalo výrazné zdraženie dovážaných produktov.
Zvlášť Brazília, ktorá je významným exportérom priemyselných komodít ako je napríklad meď, by bola vysoko ovplyvnená takto vysokými clami. Prijaté opatrenia by mohli narušiť plynulosť dodávateľských sietí, čo by pravdepodobne znamenalo dramatické zvýšenie cien surovín v USA. Podobne vážne dopady sa očakávajú aj vo vzťahoch s Kanadou, ktorá by sa podľa plánov Bieleho domu mohla dostať pod clovný tlak až do výšky 35 percent.

Brazília kritizuje Trumpov postoj, ekonómovia sa rozchádzajú
Brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva vystúpil s otvorenou kritikou amerického prístupu, pričom označil Trumpovo oznámenie za diplomaticky nevhodné. Lula vyjadril sklamanie z nedostatočnej komunikácie zo strany americkej administratívy, keďže takéto ekonomické kroky si podľa neho vyžadujú transparentnosť a vzájomný rešpekt. Reakcia z Južnej Ameriky tak zvýrazňuje napätie, ktoré Trumpove kroky vyvolali v medzinárodných diplomatických vzťahoch.
Medzitým názory ekonómov zostávajú rozdelené čo sa týka dlhodobých efektov tejto politiky. Časť analytikov vníma novú clovnú stratégiu USA ako potrebný krok na posilnenie americkej vyjednávacej pozície v budúcich obchodných rokovaniach. Podľa nich môže dočasný tlak motivovať partnerov k ústretovejším podmienkam, čím by sa vzájomné vzťahy opätovne stabilizovali.
Na druhej strane viac skeptickí odborníci varujú pred rizikom eskalácie obchodných konfliktov. Zvyšovanie taríf by podľa nich mohlo priamo zasiahnúť amerických výrobcov a spotrebiteľov, zvýšiť celkové náklady, pričom v konečnom dôsledku by mohlo prispieť aj k spomaleniu rastu globálnej ekonomiky. Obavy sú najmä z dlhodobejších ekonomických dopadov, ak by obchodné vojny pokračovali alebo sa ešte prehĺbili.
Investori zachovávajú optimizmus napriek pokračujúcemu napätiu
Napriek ďalšej eskalácii napätia si investori udržali relatívny pokoj. Podľa ekonómov ako Steve Sosnick sa totiž finančné trhy postupne adaptovali na Trumpov konfrontačný štýl. Aj keď bezprostredne po oznámení prišli poklesy, analytici poukazujú na historický trend trhov zotaviť sa aj po väčších a neočakávaných výkyvoch.
Investičný optimizmus navyše výrazne podporuje silná výkonosť technologických akcií, ktoré boli v nedávnej minulosti kľúčovým faktorom pre rýchle obnovenie stability trhov. Investori očakávajú, že Trumpova administratíva napokon pristúpi k realistickejšej diplomacii, a obchodné dohody sa nakoniec znormalizujú.
V nasledujúcich týždňoch preto zostane pod drobnohľadom najmä ďalší vývoj rokovaní medzi USA a ich partnermi. Americkí predstavitelia presadzujú prísnejšiu obchodnú politiku, no jej dopady na ceny akcií a celkovú svetovú ekonomiku budú závisieť od schopnosti oboch strán nájsť konsenzus a vyhnúť sa ešte hlbšiemu konfliktu.