Na bežných účtoch dnes ležia tisíce eur, ktoré postupne strácajú hodnotu. Finanční experti upozorňujú, že peniaze ponechané na takomto účte prakticky nezhodnocuje žiadny úrok, zatiaľ čo inflácia ich kúpnu silu pomaly znižuje. Bežný účet by preto podľa nich nemal slúžiť ako hlavné miesto, kde má človek uloženú väčšinu svojich úspor, ale iba ako nástroj na každodenné hospodárenie.
Server Metro upozornil, že milióny ľudí držia na bežných účtoch sumy v desiatkach tisíc eur. Tieto prostriedky pritom často len nečinne stoja, namiesto toho, aby prinášali aspoň základný výnos. Typické bežné účty totiž poskytujú iba zanedbateľné úroky, takže úspory sa reálne nezväčšujú a pri dlhšom horizonte ich inflácia citeľne ohlodáva.
Bežný účet ako digitálna peňaženka
Finančný odborník Derek Sprawling pripomína, že bežný účet vznikol najmä na každodenné platby a spracovanie príjmov či trvalých príkazov. Prirovnáva ho k modernej digitálnej peňaženke, ktorá má slúžiť na bežné transakcie, nie na dlhodobé odkladanie väčších súm. Podľa neho je nelogické mať na bežnom účte vysoké čiastky len „pre istotu“, rovnako ako by človek bežne nenosil v peňaženke stovky alebo tisíce eur bez konkrétneho dôvodu.
Sprawling zdôrazňuje, že práve nesprávne vnímanie bežného účtu ako úložiska spôsobuje, že ľudia nechávajú úspory ležať na mieste. Inflácia pritom pôsobí nepozorovane a dlhodobo, takže majiteľ účtu si často neuvedomí, o akú časť kúpnej sily v priebehu rokov prichádza. Odborníci preto odporúčajú rozdeliť peniaze podľa účelu a rozlíšiť, čo je suma na bežné fungovanie a čo sú skutočné úspory.
Koľko peňazí na bežnom účte
Finanční experti sa väčšinou zhodujú, že na bežnom účte by mala zostať iba čiastka určená na pravidelné mesačné výdavky a menšiu pohotovostnú rezervu. Ako rozumný horný limit uvádzajú približne 1 000 eur. Takáto suma podľa nich stačí na úhradu nájomného, energií, potravín a ďalších bežných platieb, pričom pokryje aj menšie neočakávané výdavky.
Všetko, čo danú hranicu presahuje, by sa podľa odborníkov malo presunúť na produkty, ktoré prinášajú aspoň základné zhodnotenie. Nemusí ísť o rizikové investície, dôležité však je, aby peniaze nezostávali dlhodobo na účte s takmer nulovým úrokom. Cieľom je aspoň čiastočne kompenzovať vplyv inflácie a nenechať úspory strácať hodnotu rýchlejšie, než je nevyhnutné.
Sporiace účty a pravidelná kontrola
Jedným z najjednoduchších riešení je sporiaci účet. Úrok na ňom síce nemusí byť vysoký, no aj mierne zhodnotenie dokáže zmierniť dopad inflácie. Odborníci odporúčajú, aby si ľudia vyberali konkrétny produkt podľa toho, akú flexibilitu potrebujú. K dispozícii sú sporiace účty, z ktorých možno peniaze vkladať aj vyberať bez viazanosti či sankčných poplatkov, čo umožňuje reagovať na nečakané situácie.
Derek Sprawling radí, aby si ľudia bežný účet aktívne sledovali. Aspoň raz za týždeň by si mali skontrolovať zostatok, porovnať ho s plánovanými výdavkami a rozhodnúť sa, koľko peňazí skutočne potrebujú ponechať na každodenné platby. Zvyšok finančných prostriedkov je podľa neho rozumné okamžite presunúť na sporiaci alebo iný úročený účet, kde môžu priniesť aspoň určitý výnos.
Neprehliadnite
Viaceré banky ponúkajú flexibilné sporiace produkty, ktoré nevyžadujú dlhodobé viazanie peňazí ani zložité podmienky. Odborníci preto odporúčajú porovnať dostupné ponuky, všímať si výšku úroku, prípadné poplatky a dostupnosť úspor. Ak ľudia začnú vnímať bežný účet iba ako prechodné miesto, cez ktoré im peniaze prechádzajú, a nie ako trvalé odkladisko, získajú lepšiu kontrolu nad svojimi financiami a ich úspory budú strácať hodnotu pomalšie.
